Jedno je isté - čím viac kandidátov na najvyšší post bolo v hre, tým závratnejšie stúpali Laurincove šance. Roztrieštenosť delegátskych hlasov spôsobila, že neskorší víťaz vyhral voľby de facto už v prvom kole, pretože podporovatelia Veselského a Siteka z prvého kola „prihrali“ neskôr svoje hlasy Laurincovi. Na Tarčiho stranu sa v rozhodujúcom súboji priklonili navyše len štyria, jeho protikandidáta podporilo až 31 delegátov. V praxi to znamená, že aj keby súperili vo voľbách len títo dvaja uchádzači, Laurincovi by prvenstvo, hoci možno nie až také jednoznačné, aj tak neuniklo.
Priebeh konferencie bol bezproblémový. V jasnom protiklade so súčasným postavením nášho futbalu. Ozdobou maratónskeho rokovania sa, bohužiaľ, nestala očakávaná diskusia. Vyznačovala sa jemnosťou, prílišnou všeobecnosťou, v niektorých prípadoch i malichernými záležitosťami. Chýbala jej väčšia dynamika, konštruktívnosť a predovšetkým snaha delegátov vniknúť hlbšie a razantnejšie do známych nedostatkov v našom futbalovom hnutí.
Celkom logicky do nich zavŕtali len kandidáti. Z papiera čítaný príspevok Ladislava Veselského pripomínal skôr štátnický prejav. „Delegáti preferovali tú cestu, ktorá je na Slovensku už dlhšie nastolená. Odbornosť, kvalifikovanosť nechali na vedľajšej koľaji, kvalitne pripravené programy nie sú pre nich dôležité. Ja som dával k dispozícii odborné kvality, pre delegátov to však nestačilo a nezabralo. Futbal ide svojou cestou, ja pôjdem svojou. Tretíkrát už v žiadnom prípade kandidovať nebudem,“ povedal pre agentúru SITA Veselský, ktorý avizoval zmenu v štruktúrach i v aparáte.
Ján Sitek poukázal na starú známu vec, nielen vo futbale - nedostatok peňazí. Možnosti ich získania hľadal o. i. v daňovej politike, pretože podľa jeho slov jedno percento z dane neznamená vôbec nič. Na konferenciu z pozície šéfa športového klubu v Podbieli prišiel ako outsider, odchádzal však spokojný. Vraj preto, lebo rozdiel ôsmich hlasov medzi ním a druhým Tarčim považuje za minimálny. „To ma milo prekvapilo, určite som to nečakal. Z môjho pohľadu hodnotím výsledky volieb pozitívne.“
Najväčší aplauz zo šestnástich diskutujúcich zožal bývalý prvoligový rozhodca Štefan Czetö. Navrhol, aby reprezentační tréneri od Jurkemika až po Valoviča venovali s hráčmi aspoň jednu hodinu nácviku slovenskej hymny. Niektorých zástupcov klubov zasa pobavil Vojtech Miklós zo Šport Progressu, marketingového partnera Slovenského futbalového zväzu, vyhlásením: „Ani raz za osem rokov sa Šport Progressu nestalo, že by nezaplatil klubom peniaze.“ Podľa jeho informácií z desiatich slovenských firiem, ktoré najviac investujú do reklamy, nedáva ani jedna z nich peniaze do futbalu alebo športu vôbec. „Futbal je biznis, platia v ňom pravidlá. Na Slovensku nie. Slovenská verejnosť je zvedavá na výsledky a zábavu.“
Sobota nevniesla do slovenského futbalu na nasledujúce štyri roky radikálnejší obrat. Avizované zmeny sa javia len ako kozmetické, pôvodná filozofia ostáva. Tak to chcela drvivá väčšina delegátov spokojná so súčasným stavom.
