Pokojný, až pohodový priebeh zápasu v Čermeli narušil posledný jedenásty rohový kop hostí v nadstavenom čase. Dovtedy si domáci brankár Rodák ľahko poradil s vysokými centrami do šestnástky, s istotou zbieral lopty zo vzduchu. V inkriminovaný okamih však Šoltis zahral loptu na bližšiu žrď, lopta sa dostala až k Debnárovi, ktorý hlavičkoval osamotený vnútri päťky. Už-už sa tešil z gólu, no z prípadných osláv ho vyviedol brankár Rodák. Kto si košického gólmana pozornejšie všimol po tomto zákroku, neuniklo mu, že po odkope lopty do bezpečia išiel s pokriveným výrazom v tvári do podrepu… „Bol to zavarenie pred bránou, Debnár zostal sám predo mnou, ja som sa hodil a lopta ma trafila do chúlostivého miesta. Chvalabohu, že z toho nebol gól. Určite mi padol i kameň zo srdca, lebo dostať v 90. minúte gól, to je najväčšia tragédia v zápase.“
Urastený brankár 1. FC poznamenal, že útočný tandem Artmedie Medveď – Benčík bol nebezpečný, hoci to z tribúny nemuselo tak vyzerať. „Išli nekompromisne do centrovaných lôpt a aj do mňa. Myslím si, že to bolo vidieť i z hľadiska. Obaja z týchto centrov vedia skórovať. S Medveďom som hrával v jednom mužstve, takže viem, čo môžem od neho čakať. Čo som mal vyriešiť, som vyriešil a som spokojný, že som nedostal gól. V doterajších zápasoch na jar som totiž stále nejaký inkasoval,“ podotkol Rodák, ktorého sme podpichli, že v rámci postupky sa po dvoch góloch od Púchova a jedného od Dubnice, nula priam žiadala. „Ide to dole, to je pravda. Dúfam, že nula vydrží čo najdlhšie,“ dodal.
TOMÁŠ PETRO
