Aspekt, Bratislava 2001, preložila Jana Juráňová
Neľútostne presná sonda do príčin a následkov tradičného postavenia žien v spoločnosti a, ako píšu vydavateľky na obálke knihy, najfeministickejšia zo všetkých kníh autorky zásadnej eseje Vlastná izba o podmienkach ženskej tvorby. Virginia Woolf (1882-1941) patrí k najznámejším a najinovatívnejším anglickým spisovateľkám.
Francesco Petrarca: Sonety pre LauruSlovenský spisovateľ, Bratislava 2002, preložil Vojtech Mihálik
„Kto bola Laura? Bola slobodná alebo vydatá? Kto bol jej muž? Koľko mala detí? Bola bohatá? Bola vzdelaná? Bola urodzená? Ako ľúbila Petrarcu? Akej povahy bola táto láska? A predovšetkým: Bola Laura skutočnou ženou, a či básnickou fikciou? Jestvovala vôbec? Nechajme Lauru a nepokúšajme sa odhaliť jej tajomstvo. Lebo tá Laura, čo prežila veky, je skutočná. Je skutočná silou citu a poézie, ktorú vyvolala a do ktorej sa vtelila. A ňou sa stala i nesmrteľnou.“ To si myslí o Laure Ľudmila Peterajová v doslove k prvému vydaniu (1968) zbierky Francesca Petrarcu (1304-1374), ktorý stál pri zrode novovekej ľúbostnej lyriky.
Joyce Tydlesley: Jak soudili faraoni. Zločin a trest ve starém EgyptěMetafora, Praha 2001, preložila Květa Palowská
Aký dokonalý bol staroveký Egypt? Krajina múdrych faraónov, ktorí tritisíc rokov budovali kvitnúcu ríšu. A tiež krajina prospechárov, chamtivcov, zvrhlíkov a lumpov všetkého druhu, ako každá iná.
Joyce Tydlesley detailne a dramaticky popisuje trestné činy v Egypte od lúpeží, okrádania mŕtvych, nekrofílie, sodomie, po vraždy a kráľovraždy. V jeho knihe ožíva egyptské kráľovské mesto so všetkými veľmožmi, úradníkmi, balzamovačmi, pisármi, remeselníkmi a ich rodinami, ktorí udržovali nespočetné hrobky v Údolí kráľov a éra, keď odrezané uši a nosy boli znamením života svojich bývalých majiteľov.
Erik Groch: L‘acinémaDrewo a srd, Banská Bystrica 2001
In je vystreľovať ružu z nádeje; šíriť vôňu./ In je zamlčovať tiché; opatrovať neslýchané./ In je kedykoľvek vidieť; nechať sa svetlom./ In je byť sám sebe potravou; anjelom./ In je L‘acinéma; kríž, strom, pole./ In je objímať prázdne, prichádzať./
L‘acinéma je piatou zbierkou básnika Erika Jakuba Grocha (1957). Prvá z nich, Súkromné hodiny smútku, získala roku 1991 Cenu Ivana Kraska. Erik Groch je okrem toho významný slovenský vydavateľ, ktorého Knižná dielňa Timotej v Košiciach je priestorom nekomerčnej, náročnej a neobyčajne dôkladne graficky vybavenej knižnej kultúry, závislým len od špecifického vkusu Erika Grocha. Vlastná Knižná dielňa mu ako autorovi nikdy neslúžila na vydávanie vlastnej poézie. Tú vždy vydali v iných vydavateľstvách.
Ed McBain: Prachy sú prachySlovenský spisovateľ, Bratislava 2002, preložila Anna Pokorná
„Niekde na mexických hraniciach preberie pekná pilotka od dvoch Hispáncov kufrík plný dolárov. Jej telo sa neskôr záhadným spôsobom ocitne vo výbehu pre levy v newyorskej zoo.“
Týmito vetami láka na knihu Zelená knižnica Slovenského spisovateľa, najstaršia edícia detektívnej literatúry na Slovensku. Prípadu sa znovu ujíma detektív Carella z 87. obvodu, na ktorého sa klasik žánru Ed McBain, opakovane spolieha. Telo peknej pilotky nájdené vo výbehu pre levy privedie detektíva na stopu organizovaného gangu priekupníkov s drogami.
Ľuboš Jurík: Krimiprípady reportéra AZVydavateľstvo Pozsony Pressburg Bratislava, Bratislava 2001
Prípady sú tri: Hocikam mimo tohto sveta, Čierny chlieb lásky a Diabolská maska, a všetky sa odohrávajú v Pozsony, Pressburgu či Bratislave. Reportér Anton Záruba (AZ). Publicista a spisovateľ Ľuboš Jurík - mimo literatúry to dotiahol napríklad na hovorcu predsedu Národnej rady Ivana Gašparoviča - už roky píše detektívky a, ako píše v autorskom predslove, Krimipríbehmi reportéra AZ začína vydavateľstvo Pozsony Pressburg Bratislavu ich retrospektívu: „Na začiatku, bude, pochopiteľne, prvý zväzok, ktorý teraz dopisujem ako piaty.“