BRATISLAVA - Jedna strana berie, druhá sa ju snaží usvedčiť. To sa nezmenilo od čias prvých správ o dopingu v modernom športe. Menia sa spôsoby i možnosti usvedčenia. Nedopujú však už len dospelí vrcholoví športovci, ktorých prípady sú bohato medializované. Zakázané látky objavili už aj deti a vo veľkom sa rozšírili aj do rekreačného športu.
Nedávna talianska štúdia potvrdila, že po dopingu siahajú neplnoletí čoraz častejšie. Sedem percent opýtaných vo veku do 16 rokov, ktorí sa venujú aspoň jednému športu, priznalo, že ho užíva. Najobľúbenejšími sú rastové hormóny a anaboliká. V Taliansku ľudia minú ročne za dopingové prostriedky asi 26 miliárd korún. Približne polovica sú rekreační športovci.
Podľa generálneho sekretára Antidopingového výboru SR Miroslava Motyčíka existujú štúdie, ktoré potvrdzujú, že v niektorých krajinách dopujú už dvanásťročné deti. Podľa neho u nás deti objavujú doping vo veku okolo 14 až 15 rokov. Aj náš ilustračný prieskum medzi stredoškolákmi-športovcami to potvrdil. Väčšina z nich mala v okruhu svojich kamarátov niekoho, kto bral zakázané látky, tretina dostala ponuku vyskúšať ich. Niektorí pripustili, že v prípade zaručeného športového úspechu či minimalizácie zdravotných rizík by o možnosti dopingu uvažovali.
Verejné tajomstvo
Jednou z krajín, kde sa zneužívanie zakázaných látok vrcholovými športovcami posúva do nižšieho veku je USA. Príkladom môže byť americký futbal a boj juniorov o miesta v seniorských tímoch. "V Amerike som bol svedkom akejsi dvojtvárnosti. O dopingu sa oficiálne mlčí, a zároveň je verejným tajomstvom, že si ním mladí hráči pomáhajú. A ak sa aj prevalí nejaký prípad, často sa hľadajú rôzne výhovorky. Oficiálne sa, samozrejme, nikto z klubu nepostaví na jeho stranu," hovorí tréner amerického futbalu Ľudovít Gálka. "Mladí v snahe presadiť sa v obrovskej konkurencii, dostať sa napríklad z chudobného prostredia, siahajú po dopingu. Pripravujú sa individuálne, všetko si zháňajú samozrejme tajne, tak aby to nevedel ani najbližší kamarát či spoluhráč pri vedľajšej skrinke. Viaceré smrteľné prípady boli dôsledkom prehnaných individuálnych dávok. Veľkým problémom amerického futbalu boli napríklad narkotické analgetiká, teda odbúravače bolesti, ktoré sú teraz prísne sledované."
Nezdravé posilňovanie
V rámci rekreačného športu je kondičné posilňovanie tou oblasťou, kde sa zakázané látky zneužívajú najčastejšie. Mladšie vekové kategórie nevynímajúc. "Čítal som štúdiu, podľa ktorej v Nemecku 60 až 75 percent rekreačne športujúcich do 18 rokov dopuje. Je to badateľné aj v našich posilňovniach. V tínedžerskom veku sa chlapci snažia dobre vyzerať, zapadnúť do partie, a tak experimentujú. Pritom si nedokážu uvedomiť zdravotné riziká a radšej o nich ani nechcú počuť. Navyše často kupujú lacnejšie a nekvalitné výrobky, čo je ešte nebezpečnejšie," myslí si Iľja Číž, asistent a odborný garant pre kulturistiku a fitnes na FTVŠ UK. Pritom nástup negatívnych prejavov je rýchlejší a razantnejší, ak ide o mladý organizmus s neukončeným vývojom. "Anaboliká nenahradia drinu v posilňovni. Iba zvýšia možnosti organizmu, ktoré treba následne využiť. Lenže napokon sa to aj tak celé obráti v neprospech športovca."
Tam, kde existuje dopyt, je aj ponuka. Čierny trh najmä s anabolikami má svoje miesto v posilňovniach, ale aj na internete. Po niekoľkých kliknutiach si stačí len vybrať. V ponuke sú odkazy dílerov s telefónnymi číslami, zásielkové obchody, katalógy s cenníkmi a špeciálne stránky s radami, ako "sypať".
Mladí vedia, že sa dopuje
Na Katedre telesnej výchovy a športu Univerzity Matej Bela v Banskej Bystrici urobili Vladislav Polgár a Martin Pupiš zaujímavý výskum. Jeho podrobnejšie zhodnotenie sa dá nájsť napríklad na stránke www.sportujeme.sk. Autori oslovili 100 športovcov od 14 do 18 rokov, polovica boli študentmi osemročného športového gymnázia a päťdesiat navštevovalo bežné školy. Polovicu v oboch skupinách tvorili chlapci, druhú polovicu dievčatá.
Z celkového počtu iba 3 % prišli do styku so zakázanými látkami. Všetci boli študentmi športového gymnázia. Väčšina (77 %) by zakázané látky nikdy nezneužila. Negatívom je fakt, že až 70 % respondentov nepozná zoznam zakázaných látok, a nevedia ani kde ho hľadať.
Až 57 % respondentov sa stretlo s niekým, o kom vedeli, že užíva zakázané látky. Viac takýchto odpovedí bolo v skupine študentov športového gymnázia. Za "najšpinavšie" športy boli označené atletika, silové športy - kulturistika, vzpieranie a športové hry. Až 63 % opýtaných si myslí, že je nesprávne, aby previnilci dostávali doživotný dištanc, čo môže naznačovať určitú mieru tolerancie k dopingu v športe. Rovnako až 80 % respondentov si myslí, že dopingové kontroly nedokážu vždy odhaliť doping a ešte viac detí
(84 %) sa vyjadrilo, že je podľa nich možné oklamať dopingový test. Takmer 90 percent oslovených si myslelo, že niektoré krajiny majú aj v súčasnosti vlastný dopingový program na podporu svojich športovcov.
"Náš výskum poukazuje na to, že pri výchove mladých športovcov je zanedbávaná osveta, nasmerovaná k prevencii pred dopingom, pretože takmer absolútna neznalosť zakázaných látok vyznieva z pohľadu športu, ako veľmi závažný fakt. Celkovo má naša športujúca mládež názor, že špičkoví športovci dopujú. Tolerantný postoj, ktorý nevylučuje užívanie dopingu v budúcnosti, vyjadrila tretina opýtaných zo športového gymnázia a šestina žiakov nešportových škôl," napísali autori v hodnotení svojho výskumu.
Doping a právoSamotné užívanie dopingu športovcom nie je trestné. Do konca roku 2005 bolo trestné len neoprávnené podávanie anabolík alebo prostriedkov s anabolickým účinkom na iný ako liečebný účel mládeži do 18 rokov. Podľa právnej úpravy Trestného zákona, platnej od 1. januára 2006, je trestným činom aj podanie zakázaných látok s anabolickým účinkom aj dospelej osobe za iným ako liečebným účelom, ale výhradne len v súvislosti s účasťou na organizovanej športovej činnosti. To, či je to so súhlasom alebo bez vedomia športovca, nie je podstatné.
V prípade rekreačného športu je posudzovanie trestnoprávnej zodpovednosti zložité. Keďže sa väčšinou zneužívajú oficiálne lieky, prístup je individuálny, v závislosti od prípadu. "Problém sa posudzuje podľa zákona, ktorý upravuje kategorizáciu omamných a psychotropných látok do jednotlivých skupín. Ak je predpoklad, že dochádza k naplneniu skutkovej podstaty niektorého z trestných činov, polícia sa takýmto prípadom venuje. V zásade je základom expertíza, ktorá určí prítomnosť zakázaných látok. Podľa nej vyšetrovateľ určí právnu kvalifikáciu skutku a začína trestné stíhanie alebo môže vzniesť obvinenie," povedal Martin Korch, hovorca policajného prezídia.
