Samovražda sa začína samovražedným pokusom, ale nie za každým pokusom je skutočné želanie umrieť. Psychiater Vladimír Hacek hovorí, že často to býva volanie o pomoc. "Je to len pokus. Človek si naplánuje samovraždu a očakáva, že napríklad partner príde a zastaví ho."
Takéto pokusy sú typické najmä u žien, trojnásobne častejšie ako u mužov. Ženy chcú takto upozorniť okolie na problém a volajú tým o pomoc.
K pokusom o samovraždu dochádza väčšinou po hádke s partnerom, pri problémoch v manželstve alebo s peniazmi. Muži volia tvrdšie formy pokusov, ktoré ich s istotou dovedú k smrti. Drogy a alkohol uľahčujú cestu k samovražde, ľudia pod ich vplyvom skratujú rýchlejšie.
Podľa psychiatra Petra Hunčíka si ľudia neuvedomujú, že samovražda je nevratný proces. "Veľmi veľa ľudí má idealizované sny, myslí si, že ho zachránia a potom sa všetka pozornosť rodiny alebo známych upriami na neho a že takto si môže lásku vyžobrať." Dodal, že stačí detail, napríklad aby sanitka meškala alebo aby partner prišiel neskoro domov a už niet návratu.
Samovraždou jedného z rodičov najviac trpia deti. Tie si potom vyčítajú, že ak by ho ľúbili viac, nikdy by sa to nestalo.
Hunčík tvrdí, že človek, ktorý plánuje samovraždu, začne o svojom probléme najprv hovoriť rodine, priateľovi alebo manželke. Veľké percento navštívi lekára a naznačuje mu to nepriamo. "Sú to jasné signály. Ich vedomie je zúžené, hovoria iba o smrti a aj o tom, ako to urobia. Ak o samovražde rozprávajú, tak chcú, aby im v nej niekto zabránil."
Podľa Hunčíka "ľuďom treba jasne povedať, nerobte to. Nie je pravda, že nie je iná možnosť". Navštíviť psychológa alebo psychiatra treba už pri myšlienkach na samovraždu, ak už niekto plánuje konkrétny postup, vtedy treba rýchlo vyhľadať psychiatra.
(dro)
