V roku 1999 odišiel Primo Nebiolo, 12. marca tohto roku zomrel István Gyulai. Tým sa definitívne uzatvorila jedna významná, a vôbec nie neúspešná kapitola svetovej atletiky. Priniesla viac podujatí, viac financií, nárast počtu členských krajín, takmer úplnú profesionalizáciu všetkého, čo s atletikou na najvyššej úrovni súvisí. To, že progres v poslednom období nie je až taký evidentný ako za Nebiolovej éry, je inou témou.

Stredajšia zádušná omša a pohreb v Budapešti boli samozrejme smutnými udalosťami, ale plnými športu, atletiky, spomienok na muža, ktorý toho dokázal veľa.

Na kongrese IAAF počas olympiády 1984 v Los Angeles vplyvný Maďar József Sir presadil svojho nástupcu do rozhodujúceho orgánu svetovej atletiky. Tentoraz z radov novinárov. István Gyulai mal vtedy 41 rokov. Veľká vec v čase, keď krajiny z tejto časti Európy ani neprišli na olympiádu. Ďalšie obdobie bolo v znamení jeho televízneho rastu až na post šéfa športu maďarskej televízie MTV. Stal sa aj generálnym sekretárom medzinárodnej asociácie športovej tlače AIPS.

V šesťdesiatych rokoch bol úspešným šprintérom, najmä štvorstovkárom. Vyhral univerziádu, štartoval aj na olympiáde v Tokiu. Jeho jazykové znalosti a skvelý prejav mu otvorili horizonty. V perfektnej nemčine moderoval zábavné programy, dokonca aj v rakúskej ORF.

Po roku 1989 si ho Talian Primo Nebiolo ako prezident svetovej atletiky vyhliadol za generálneho sekretára. Aby toho Gyulai nemal málo, stal sa aj podpredsedom Maďarského atletického zväzu.

István cestoval, prekonával časové zóny ako na bežiacom páse. Spolu s Nebiolom vytvorili skvelý tandem. Vymysleli dvojročný cyklus usporadúvania majstrovstiev sveta, dali nový ráz mítingovému seriálu, pribudli nové šampionáty, rástol počet členských krajín. IAAF mala dostatok sponzorov, potvrdzovala pozíciu číslo jeden medzi individuálnymi športmi. Hlavnými strojcami tohto diela boli Talian a Maďar.

Ani jeden už nie je medzi nami. Obaja zomreli takpovediac vo funkcii, ani jeden sa jej zo zdravotných dôvodov nevzdal, aj keď obaja, aj ich okolie v záverečných fázach vedeli, že je zle. Klasická dilema dnešnej rýchlej éry, pracovné tempo, stresy, cestovanie - to všetko vás tak pohltí, až zabúdate na seba.

"Naplnil americký sen," poznamenal nad hrobom jeho priateľ László Bekesi. "Dosiahol výnimočnú úroveň ako atlét, učiteľ jazykov, televízny reportér a popredný športový diplomat. Najmä zásluhou svojich schopností."

Týždeň pred svetovým halovým šampionátom v Moskve sa zainteresovaní dozvedeli, že Gyulai sa utiahol do liečenia v monackom byte. Do konca marca. Zákerná choroba bola rýchlejšia. Rána tretieho dňa MS sa už nedožil.

Mal skvelé vlastnosti a schopnosti, ale navyše bol aj človekom. Nikdy neodmietol podať pomocnú ruku. A to bol najmocnejším mužom svetovej atletiky. Po úmrtí Nebiola jeho vplyv ešte narástol. Kým sa senegalský nástupca Lamine Diack trocha rozhľadel, neurobil bez neho ani krok.

Bratislavský míting P-T-S, a neskôr Slovnaft podporoval, ako sa len dalo. Dovoľte trocha osobného vyznania. Koncom novembra na rokovaní tlačovej komisie IAAF v talianskom Vigevane chcel od odborného novinárskeho pléna názory aj na všeobecné témy svetovej atletiky. Vždy chcel nájsť čo najlepšie riešenia pre dobro veci. Ešte koncom januára som dostal odpoveď na osobný email. Neskôr už nie. Nebyť neho, ťažko by som bol členom spomínanej komisie. Pomocnú ruku podával aj vedeniu slovenskej atletiky. Angažoval sa aj v zrýchlenom tempe vybavenia povolenia štartu pre Dmitrija Vaľukeviča v slovenských farbách.

Stále v pohybe a na ceste. "Už musím ísť," bol jeho známy citát. "Vždy si chcel byť prvý a aj teraz si nás predbehol. Asi si teraz hovoríš, už viem, ako to vyzerá tu na druhom svete. Ale teraz to bolo priskoro. Bol to nevydarený štart, štartér spravil chybu a nevrátil ťa späť a nedal ti ďalšiu šancu," odznelo nad hrobom.

Mal víziu a nápady, vedel, čo chce. Takých v monackom úrade IAAF až tak veľa nie je. Nahradiť ho nebude jednoduché. Dočasne ho bude zastupovať Francúz Pierre Weiss, tiež skvelý odborník. Ale viac úradník, Istvánova charizma je preňho nedosiahnuteľná.

Autor: ALFONS JUCK (Autor je publicista a manažér)