BRATISLAVA - Daňové úrady po celom Slovensku zažijú na budúci týždeň inváziu "neporiadnych" daňovníkov, ktorí si svoje povinnosti zväčša nechávajú na poslednú chvíľu. Na podanie daňového priznania zostáva už len päť dní. V piatok 31. marca je posledný deň, keď môžu ľudia priznať daň bez toho, aby platili pokutu. "Každoročne zaznamenávame najväčší nápor pri podávaní daňových priznaní najmä v posledných dňoch, teda tesne pred 31. marcom," povedal hovorca Daňového riaditeľstva Róbert Merva.

V riadnom termíne musia ľudia daň nielen priznať, ale ak majú nedoplatok, aj ho zaplatiť. Daňové priznanie podávajú fyzické osoby na daňový úrad v mieste svojho trvalého pobytu. Daň možno priznať cez internet, osobne alebo ho poslať poštou.

Prípadný nedoplatok uhrádzajú daňovníci cez banku alebo poštovou poukážkou. "Pri bankovom prevode je ideálne zaplatiť najneskôr v piatok do obeda," povedal Merva. Popoludní už nie je záruka, že peniaze odídu z účtu ešte v ten istý deň. Daňovník sa tak môže vystaviť riziku sankcií.

Vybavia to bez obeda

Daňové úrady budú pracovať dlhšie ako obvykle. Zvyčajne mávajú otvorené len dvakrát do týždňa, a to v pondelok a stredu od ôsmej do štvrtej. Posledný marcový týždeň je stránkovým každý deň: pracovať sa bude od pol ôsmej do piatej, niekde až do šiestej. "Nebudeme mať ani obedňajšiu prestávku, my asi jesť nepotrebujeme," ironicky poznamenala pracovníčka jedného z bratislavských úradov.

Za nedbanlivosť sa platí

V prípade, že ľudia nepodajú priznanie načas, teda najneskôr do 31. marca, hrozia im sankcie. Za každý deň navyše im daňový úrad vyrubí pokutu 0,2 percenta z dane uvedenej v daňovom priznaní. Minimálne sú to dve tisícky. Pokuta nesmie byť vyššia ako desať percent z dane, najviac však milión korún. Ak niekomu vyšla za minulý rok daň 40-tisíc korún a daňové priznanie podá až o mesiac (30 dní) neskôr, zaplatí pokutu 2400 korún, keďže denná taxa mu vyšla na 80 korún.

Môže nastať aj prípad, že v priznaní vyjde daňovníkovi nulová povinnosť, teda neplatí žiadnu daň. Aj on je vystavený hrozbe sankcií. "Ak podá priznanie po lehote, hoci len jeden deň, sankcia je najmenej dve tisíc korún," povedala riaditeľka odboru služieb verejnosti na Daňovom riaditeľstve v Banskej Bystrici Beáta Uhrinová.

Ak daňovník úplne zabudne na daňové priznanie alebo ho zámerne nepodá, pokuty sú vyššie. V takomto prípade sa už nerátajú percentom z vyrúbenej dane. Sankcia závisí od rozhodnutia príslušného úradu. Najmenej je však desaťtisíc korún pre fyzické osoby a 50-tisíc pre firmy. Zákon v tomto prípade umožňuje uložiť najvyššiu pokutu až pol druha milióna korún.

Odklad priznania dane posudzujú úrady individuálne

V ojedinelých prípadoch môže daňovník priznať daň aj po 31. marci. Musí na to mať vážne dôvody. Napríklad, že náhle ochorel a musel ísť ležať do nemocnice. Prípadne nečakaný odchod do zahraničia alebo ak polícia, či iné vyšetrovacie orgány zadržali doklady, bez ktorých nemôže správne vypočítať daň. Daňový úrad však nemá predpísané pravidlá, kedy môže žiadateľovi vyhovieť a kedy nie. "Správca dane posudzuje každú žiadosť individuálne," povedala Daniela Miháliková z Daňového riaditeľstva v Bratislave.

Lehotu na podanie priznania môže úrad predĺžiť najviac o tri mesiace, teda do konca júna. "Pri podávaní priznania, kde sú súčasťou zdanenia aj príjmy zo zahraničia, je možnosť predĺžiť lehotu o šesť mesiacov, teda do konca septembra," povedala Miháliková.

Ak správca daňovníkovi vyhovie, predĺži sa aj čas, dokedy treba daň zaplatiť. Žiadosť o predĺženie lehoty na priznanie dane musí daňovník podať písomne u svojho správcu dane, a to ešte pred koncom marca. (ľja)

Bez zábezpeky to nejde

Môže nastať situácia, že daňovník podá priznanie načas, ale nebude mať peniaze na zaplatenie prípadného nedoplatku, napríklad, keď mu povodeň zničila časť bývania a všetky voľné financie mu pohltila sanácia škôd. "Správca môže žiadosti o odklad vyhovieť za predpokladu, že uzná uvedené dôvody a zároveň bude dlžná suma zabezpečená záložným právom na

časť majetku daňového dlžníka." Odklad môže úrad povoliť najdlhšie na rok. K dani jednotlivec priplatí aj úroky vo výške trojnásobku základnej sadzby Národnej Banky Slovenska. V súčasnosti je sadzba tri a pol percenta. (ľja)

Komu zákon prikazuje podať daňové priznanie

• súčasťou daňového priznania fyzických osôb sú iba zdaniteľné príjmy z paragrafov 5 až 8 zákona o dani z príjmov,
• podnikateľ a samostatná zárobkovo činná osoba, ktorá zarobila vlani viac ako polovicu nezdaniteľnej časti základu dane, teda 43 968 korún, okrem príjmov oslobodených od dane,
• daňovník, ktorý nezarobil viac ako 43 968 korún, ale podnikal so stratou,
• pracovník, ktorý nepožiadal svojho zamestnávateľa do 15. februára o ročné zúčtovanie preddavkov na daň, napríklad, z nevedomosti alebo zmeškal termín. Zákon neprikazuje zamestnávateľovi vyzývať zamestnancov, aby požiadali o zúčtovanie,
• zamestnanec síce požiadal o ročné zúčtovanie preddavkov na daň, ale nepredložil zamestnávateľovi potrebné doklady (potvrdenie o zárobku zo závislej činnosti od iných zamestnávateľov, o zrazených preddavkoch na daň a potvrdenie o vyplatenom daňovom bonuse na dieťa...),
• pracovník, ktorému zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie, ale dodatočne sa zistilo, že nepredložil učtárni všetky doklady,
• zamestnanec, ktorý poberal nepeňažný príjem (zamestnávateľ zaplatil lekársku prehliadku), z ktorého nebolo možné zraziť daň, pričom jeho celkové príjmy boli vyššie ako polovica nezdaniteľnej časti základu dane,
• daňovník pracujúci u zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane (napríklad slovenský zamestnanec na ambasáde USA - tá mu nerobí zúčtovanie, lebo nie je platiteľom dane),
• pracovník, ktorý mal príjmy zo zahraničia, ak zarobil v prepočte viac ako 43 968 korún,
• zamestnávateľ skrachoval, pracovník nemá koho požiadať o ročné zúčtovanie, tak podáva priznanie,
• fyzická osoba, ktorá mala príjmy napríklad z prenájmu alebo predaja nehnuteľností, či jednorazové príjmy z poľnohospodárskej, alebo lesníckej činnosti, alebo prenajímala hnuteľné veci. Zdaňuje sa však iba príjem, ktorý nie je oslobodený od dane,
• daňovník, ktorého na to z rôznych príčin vyzve daňový úrad,
• môže ho podať aj ten, kto nie je zo zákona povinný.

Kto nemusí daň priznať

• človek, ktorého daňové príjmy vlani neprevýšili 43 968 korún
• pracovník, ktorý mal príjmy iba zo zamestnania a zamestnávateľ mu urobil ročné zúčtovanie dane, ktoré je vlastne "daňovým priznaním" zamestnanca,
• daňovník iba s príjmami, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, napríklad, úroky z nepodnikateľských vkladov v bankách, peňažné výhry z lotérií, príspevky autorov do novín. Ak ich neuvedie v priznaní, štát považuje daň za vyrovnanú,
• pracovník zahraničného zastupiteľského úradu na Slovensku, ktorý má výsady a imunitu podľa medzinárodného práva (veľvyslanci),
• zamestnanci európskych spoločenstiev alebo ich orgánov, ktorí majú príjmy zo závislej činnosti, zdanené v prospech rozpočtu Európskej únie,
• človek, ktorý mal iba príjmy oslobodené od dane.

(ľja)