Aj o jednej v noci sú Indovia z Thiruvananthapuramu pripravení poriadne to v kine roztočiť. Hollywoodske filmy sú dlhé, majú tri hodiny a treba ich rozdeliť prestávkou, napriek tomu chodia na také neskoré predstavenia aj ženy s malými bábätkami. Keď si kupujú lístok, dostanú prednosť, v rade musia čakať len muži.

Od marca tam hrajú film Lion. Hlavný hrdina sa v ňom stane po krátkej, ale skvelej kampani premiérom štátu Kerala - jeho hlavným mestom je práve Thiruvananthapuram. Mladý muž pri pokladni film vrelo odporúča aj cudzincom. Je klasickým príkladom indickej komerčnej zábavy, chvíľu v ňom prevláda akčný žáner, chvíľu komédia, potom vyzerá ako politická dráma a romantický muzikál. Postavy rozprávajú v miestnom jazyku, len štyri slová hovoria pravidelne v angličtine: please, excuse me, anyway a by the way (prosím, prepáčte, každopádne a mimochodom).

Lion by bol zrozumiteľný všade na svete, je nakrútený priamo a jednoznačne, svoje čaro má však v domácom kine. Indovia sú pri premietaní živí a čulí, radostne zapískajú hneď, ako sa v zábere objaví ich obľúbený herec. Smejú sa a tlieskajú pri každej scéne, kde si kladný hrdina poradí so záporným. Napríklad aj vtedy, keď nový premiér vyfacká nepriateľsky naladeného novinára.

V bombajskom kine Eros majú iný program. Presne na obed sa odkrúti oscarový Crash a o druhej Skrotená hora, večerné hodiny patria hindi hitu Rang de Basanti. Keď sa koncom februára začínal premietať, nedalo sa naň tak ľahko dostať, lístky sa rýchlo vypredali. Nie je to pritom bežná oddychovka, ale moderný a zároveň premýšľavý film, najmä pre mladých. Jeho názov odkazuje na oranžovú farbu v indickej zástave, ktorá symbolizuje obetovanie sa.

Hýbateľkou príbehu je postava mladej Angličanky. Príde do Dillí a plánuje nakrútiť film o starej Indii, z čias okolo roku 1930. Snaží sa presvedčiť jednu študentskú partiu, aby si v ňom zahrala postavy revolucionárov, čo sa vzbúrili a vystúpili proti anglickým kolonizátorom. Ale kamarátom sa do toho nechce, národný boj z minulosti ich netrápi a našli si spôsob, ako aj dnešok prežiť pohodlne. Pomaly však Angličankin filmový príbeh pochopia a dokonca aj precítia, keď sami narazia a dostanú sa do myšlienkového i fyzického konfliktu so súčasnou indickou vládou.

Film Rakeysha Omprakash Mehru v mnohých scénach odbočí do idealistických a patetických tónov, jeho obrazy sú neraz výrazne efektnejšie ako realistické. Aj jeho hrdinovia sú trochu netradiční - takí mladí ľudia, ktorí už na prvý pohľad pôsobia nezávislo, sa v preľudnených indických veľkomestách trochu strácajú v dave. Napriek tomu z neho vanie istá inteligencia a veľmi dobrá energia.

V kine Eros okolo neho žiadna divácka šou nebola, nebolo počuť žiadne pískanie ani tlieskanie. Indom sa však prebudená generácia, čo volá po zmene, páčila. Ak k nej aj práve sami aktívne nepatria, chcú ju mať aspoň doma. Preto je dnes soundtrack z tohto filmu v Indii jedným najpredávanejších albumov.

Autor: KRISTÍNA KÚDELOVÁ, Bombaj - Bratislava