Moja manželka bola vždy veľmi, podľa mňa až prehnane úzkostlivá. Na hygienu, na čokoľvek. Hlavne sa to točilo okolo detí, akoby ich chcela vychovávať pod skleným zvonom. Vedel som sa s tým vyrovnať, aj keď som v týchto veciach liberálnejší. Ale teraz, ako prišla vtáčia chrípka, to prerástlo všetky medze. Moja žena je stále v napätí, v noci sa budí, ide do detskej izby a počúva, ako deti dýchajú, myká sa a vyťahuje teplomer, keď hocikto z rodiny zakašle alebo kýchne. Nášho psa chodíme venčiť len s košíkom na papuli a na vodidle, ale manželka aj tak má fixnú ideu, že určite nachytal vírus, keď ňuchá tak blízko pri zemi a teraz nás všetkých nakazí. Takže teraz riešime novú tému - kam dať nášho miláčika, do zvieracieho útulku? Skrátka, v našej rodine bol vyhlásený výnimočný stav a neviem, čo s tým, lebo mne sa nezdá, že by išlo o život.
Myslím, že takýto život nie je celkom v poriadku, čo mám robiť?
Laco
Milý Laco,
Začnem možno trochu zoširoka, ale ako inak, keď aj vy, aj ja, aj my všetci v podstate stojíme zoči-voči veľmi nezvyčajnej situácii. Všetky pravidlá a pokyny, ako sa správať pri hrozbe pandémie vtáčej chrípky, nemáme v našich konkrétnych životoch zažité a overené. Kto môže s istotou povedať, čo robiť a čo nie? Všetky tie katastrofické príspevky a príbehy z televíznych novín zo sveta, a už aj od nás, naženú strach aj tvrdším náturám. Môžeme sa spoliehať len na odborníkov a ich dobré rady, aj keď tie tiež vychádzajú iba z odhadu potenciálnych rizík. No a okrem toho ešte využijeme vlastný úsudok, pocity a skúsenosť, napríklad s bežnou chrípkou.
V tom ste s manželkou odlišní. A máte nárok postaviť sa k tomu každý po svojom. Vaša polovička bola vždy úzkostlivejšia a teraz, pod vplyvom vonkajších okolností, reaguje tak, ako jej to je prirodzené.
Pýtate sa, čo môžete urobiť. Ja sa podľa toho malého obrázku, ktorý ste vykreslili, nazdávam, že rozhovor na tému vzájomnej ochrany a názorov na danú situáciu by mohol na úvod pomôcť. Jeho cieľom by možno malo byť vyjasniť si obavy z vtáčej chrípky a snažiť sa o ich vzájomné pochopenie. Je totiž jasné, že na túto situáciu máte veľmi odlišný názor. A kto má pravdu? Možno má vaša manželka iné zdroje informácií ako vy. Možno je férové dohodnúť nové pravidlá v hygiene, venčení, staraní sa o deti. A tu je podstatné, aby ste sa na tom podieľali rovnako. Ak však iba ona, ako "ochranca hygieny", stanoví pravidlá, bude sa vám zdať jej štandard prehnaný a ona nebude pociťovať váš vklad. Jej vnútorné napätie a stres určite vzrástli pod vplyvom najrôznejších informácií, a tu jej môžete pomôcť - napríklad aj tak, že sa skúsite vcítiť do jej pocitov a motívov. Je vcelku dobre možné, že ak oceníte jej starostlivosť a ona bude veriť, že máte rovnaký záujem na eliminácii ohrozenia ako ona, a teda budete na to vo vašej domácnosti dvaja, nebude tak vnútorne napätá. Ak sa vám toto podarí, je nádej na pohodu v domácnosti aj v čase ohrozenia pandémiou.
Na záver vám prajem, aby zostalo len pri hrozbe, lebo je lepšie báť sa a predchádzať, ako zľaknúť sa a spanikáriť.