Smrekov bude opäť najviac, ale les má byť rôznorodejší ako pred kalamitou. FOTO - ARCHÍV SME
Kalamitné územie budú lesníci obnovovať najmenej pätnásť rokov. V obnovenom lese, tak ako v zničenom, bude dominantným stromom smrek, ale popri ňom nasadia omnoho viac stromov iných druhov.
"Absolútne spokojný" je aj šéf Správy TANAP-u Tomáš Vančura, ktorý patril k najvýraznejším kritikom lesníkov. Riziko vidí jedine v tom, či sa dodrží projekt.
Lesníci majú pripravených 1,5 milióna sadeníc do TANAP-u, používať budú len stromčeky z Tatier. "V Tatranskej Lomnici nebudeme používať sadenice napríklad z Oravy," hovorí Marián Šturcel zo Štátnych lesov TANAP-u. Sadeničky, ktoré v Tatrách vyrastú, len presunú o pár kilometrov ďalej.
Vančura je spokojný, lebo podľa neho počas kalamity spadli najmä smreky, ktoré na začiatku minulého storočia doviezli z Bavorska. Smreky sú totiž ekonomicky výhodné, dobre predajné stromy.
"Po kalamite si všetci uvedomili, že ak chceme zabezpečiť pre budúce generácie stabilný porast, nemali by sme preferovať ekonomiku, ale máme úžasnú možnosť opraviť chyby z minulosti," hovorí Vančura.
Po kalamite médiá písali, že obnova kalamitou zničeného lesa potrvá päťdesiat aj sto rokov. Šturcel si myslí, že človek, ktorý v Tatrách nebol hneď po kalamite, ale poznal ich pred ňou, už o desať až pätnásť rokov nespozná, že nejaká kalamita bola.
Riziká obnovy lesa
Súkromné pozemky
Kalamita zasiahla 12 600 hektárov, z toho takmer 4000 hektárov vlastnia súkromníci, ktorí sa možno budú snažiť územie čo najskôr zalesniť, pretože postupné zalesňovanie a dôraz na environmentálnu kvalitu lesa je pre nich drahé.
Ekotypy
Otázka je, ako sa podarí dodržať ekotypy stromov, ktoré vo Vysokých Tatrách pôvodne žili. Napríklad, smrek má rôzne ekotypy - je smrek nížinný, ale aj vysokohorský alebo tatranský. Podobne všetky ostatné stromy.
Kalamita
19. novembra 2004 víchrica v Tatranskom národnom parku polámala les na ploche 12 600 hektárov.
Jeden človek zahynul, vznikli miliardové škody.
- Hneď po kalamite sa začali veľké spory. Na jednej strane boli predstavy vlády, mesta Vysoké Tatry a lesníkov, na druhej predstavy Správy TANAP-u a ochranárov.
Lesníci chceli popadané stromy ťažiť, ochranári ich chceli nechať tam, kde spadli. Spory sa preniesli až do vlády - hádali sa minister pôdohospodárstva s ministrom životného prostredia.
Vznikol Vládny výbor na obnovu a rozvoj Vysokých Tatier, ako protiofenzíva vznikla mimovládna iniciatíva Nad Tatrou sa blýska.
Lesníci začali vo februári 2005 ťažiť drevo. Ťažili ho aj v oblastiach s najvyšším stupňom ochrany, hoci nemali výnimku.
Vládni politici začali hovoriť o novej výzve pre Tatry, chceli z nich urobiť špičkové stredisko cestovného ruchu. Ochranárom sa to nepáčilo, podľa nich to nebolo v súlade s národným parkom.
Ochranári písali Európskej komisii, aby neposielala Slovensku peniaze na odstránenie následkov smršte, ak sa nepoužijú na ochranu prírody.
V lete 2005 bolo v Tatrách niekoľko požiarov, vznikli ďalšie spory lesníkov a ochranárov.
Aké budú stromy v Tatrách
Šestnásť druhov, z toho šesť ihličnatých a desať listnatých.
Konečný stav lesa sa nebude dramaticky líšiť od toho, ktorý padol, ale bude rozmanitejší a menej hustý.
Dominantným bude smrek. V prvých rokoch však budú mať na kalamitisku výrazný podiel tzv. pionierske stromy - brezy, jarabiny, vŕby, menej bude hlavných drevín - smreku, smrekovca, borovice.
Pokusne overia aj buk a dub, ale to bude skôr výnimočné.
Po "pionierskych" stromoch pribudnú cennejšie listnaté - javor, jaseň, jelša.
Viac ako doteraz bude borovíc a smrekovcov, ktoré dobre odolávajú vetru.
Smrek bude v Tatrách zastúpený asi 51 percentami.
Koľko percent plochy zostane na samovývoj, nie je presne určené. Lesníci a ochranári budú každý rok robiť prieskumy, ako sa vyvíjajú nezalesnené plochy, a podľa toho rozhodnú, či do nich zasiahnu, alebo to nechajú na prírodu. Aj preto je obnova rozložená na vyše pätnásť rokov.
Na umelo zalesnené plochy sa budú po dvoch - troch rokoch vracať, ak bude treba, stromy doplnia.
FOTO - ARCHÍV SME
