František Mikloško (KDH) má prácu so svojimi kultúrnymi projektmi, ale patrí najmä k tým, čo "musíme šľapať za voličmi", kým tí ostatní "si hľadajú prácu".

Klára Sarközy (SMK) predkladá zákon o sociálnom poistení, takže nemá vraj menej času ako predtým.

Zoltán Horváth (SDKÚ) tvrdí, že v Trnave je vo svojej regionálnej kancelárii "každé ráno", môžeme vraj prísť na kontrolu. Popoludní odcestoval do Holíča, kde minister dopravy Pavol Prokopovič poklepával základný kameň obchvatu mesta.

Milan Urbáni (HZDS) má vraj program nabitý 24 hodín. Ráno rokoval v Lučenci, potom v Rooseveltovej nemocnici, kládol vence pri príležitosti oslobodenia Banskej Bystrice, rokoval s ľuďmi z armády, podvečer sa zúčastnil na vyhlasovaní športovca Banskej Bystrice a mal ďalšie verejné stretnutia.

Urbáni to považuje za skrytú robotu, o ktorej vie málokto, ale nepopiera, že "sú aj kolegovia, čo možno ležia hore pupkom". V sobotu ešte Urbáni školil v Trenčíne kandidátov na poslancov HZDS, kde "sme ich učili, čo je parlament, prednášku mal šéf klubu poslancov Tibor Cabaj".

Poslanec Smeru Dušan Jarjabek hovorí, že je v ustavičnom "kolotoči", práve skončil rokovanie v budove Opery SND. Najviac ho zaujíma "žeravá situácia" okolo Národného divadla a čakali ho ešte štyri stretnutia.

Úplne inak sa cíti nezávislý poslanec Miroslav Abelovský, ktorý v politike končí. Oddychuje v Tatrách a "práve som si bol zabehať". Bol by v parlamente aj častejšie, ale najmä opozičný Smer sa vraj pričinil o to, že parlament vyradil viaceré zákony z programu schôdzí.

Ďalší nezávislý poslanec Ladislav Polka je v nemocnici. "Treba generálkovať motor po štyroch rokoch sedenia v parlamente," podotkol.

Poslanec SDKÚ Roman Vavrík tiež nekandiduje, ale má "plné ruky práce s mojimi zákonmi o utajovaných skutočnostiach". Prešli do druhého čítania a Vavrík sa snaží, aby boli čo najpriechodnejšie.

Bývalý poslanec KSS Herman Arvay už nechce byť v parlamente. "Nikam som sa ani netlačil," hovorí. Za komunistov emigroval a strávil dva roky v utečeneckom tábore v Taliansku, než odišiel do USA. V tábore s kapacitou 1200 ľudí v skutočnosti žilo 10-tisíc utečencov. "Na raňajky som čakal tri a pol hodiny, na obed a na večeru som sa niekedy ani nedostal," hovorí bývalý utečenec. Rád by sa preto venoval tomu, čomu rozumie. Priznáva, že by rád spolupracoval s nejakou vládnou stranou, aby mohol poskytnúť svoje znalosti a skúsenosti z migrácie.