Rakúsko ako predseda EÚ oznámilo, že môže do rozpočtu, ktorý dnes predstavuje 862,4 miliardy eur, prihodiť dve miliardy. To je však stále výrazne menej, než si žiada Európsky parlament. Jeho súhlas je pritom podmienkou na celkové schválenie rozpočtu. Europoslanci chcú o desať miliárd eur navyše, a to najmä na vedu, inovácie, stavbu ciest a vzdelávanie.
Zbožné prianie
Rakúsky minister financií Karl-Heinz Grasser označil požiadavky parlamentu za "zbožné prianie". "Som ochotný položiť niečo na stôl. Sme realisti a vieme, že konečný kompromis nebude znamenať nulové zvýšenie," povedal Grasser.
Vyjednávači Európskeho parlamentu vysvetľovali, čo by súčasný návrh rozpočtu znamenal pre občanov EÚ. Podľa Raimera Bögeho (nemecká CDU) by sa napríklad znížil počet ľudí, ktorí využívajú program celoživotného vzdelávania, zo 170-tisíc na 160-tisíc. Chorvátsko by dostalo menej predvstupovej pomoci. Podobne by na zmenu doplatili aj krajiny západného Balkánu, ktoré dúfajú v postupné začlenenie sa do Európskej únie.
Janusz Lewandowski z Poľska pripustil, že s požadovanou sumou možno pracovať, a to "výmenou" za väčšiu pružnosť pri nakladaní s peniazmi.
Tvrdohlaví poslanci
Tvrdohlavosť Európskeho parlamentu členské krajiny dosť udivuje. Väčšinou sa očakávalo, že po dosť zložitej dohode medzi európskymi lídrami vlani v decembri bude cesta rozpočtu parlamentom pomerne hladká. Navyše, najmä nové členské krajiny tlačí čas. Čím neskôr bude rozpočet schválený, tým neskôr dosiahnu tučnú podporu z rozvojových fondov. Tiež hrozí, že únia sa vráti k predchádzajúcemu systému, keď sa rozpočet schvaľoval každý rok zvlášť, a nováčikovia by tak zostali na súčasnej výške podpory.
