"Bol to jednoznačne šláger. Erudovaní odborníci z oblasti stavebníctva hovorili, že táto disperzná povrchová úprava nahradí, dokonca prevýši svojimi vlastnosťami bežne používaný brizolit. Tak sme sa rozhodli pre dikoplast," spomína Vojtech Janáček. "Spočiatku bolo všetko v poriadku. Ale odrazu sa začalo medzi ľuďmi šíriť, že domy, omietnuté dikoplastom, nedýchajú a vraj sa na nich vyskytuje plieseň. Nás však netrápili plesne, ale na severnej strane sa začali objavovať tenké vlásočnicové trhlinky. Začali sme uvažovať, či to nie je preto, že steny nedýchajú a teplo sa nemôže dostať z domu von."
Diagnóza sa potvrdila - omietka praskala skutočne preto, že použitý materiál zamedzoval únik tepla z bytu. Janáčkovci teda začali riešiť nepríjemnú situáciu.
"Pred ôsmimi rokmi som sa rozhodol dať natrieť dom bielou latexovou farbou. Pod tlakom sa nanášala na omietku granulovaná hmota," vysvetľuje Janáček. "Omietka zatvrdla do kompaktného celku, ale postupne sa praskliny začali objavovať znovu. Bolo to tým, že dikoplast zatiekol a vznikol jav nazvaný difúzia - tekutiny a plyny rôzneho zloženia vyrovnávali svoju koncentráciu. Z pôvodných praskliniek vznikali väčšie trhliny. Časom sa začali odlupovať ako šupky z banána a odpadávať. Hoci si náš dom stále udržiaval krásnu bielu farbu, začal nás trápiť. Nebolo pekné vidieť akési odlupujúce sa gumené hmoty."
Náter praskal čoraz viac. Situácia ich nakoniec priviedla až k rozhodnutiu zatepliť dom. Hlavným dôvodom však nebolo zakryť nedostatky.
"Vedeli sme, že okrem vyriešenia nedostatkov na fasáde, ušetríme aj na nákladoch za teplo. Skrášlili sme si dom a zároveň zabránili úniku tepla," hovorí Vojtech Janáček. "Keby som dnes staval dom, dám si ho rovno zatepliť, už by som nevolil omietku priamo na múry."
Nové riešenie znamenalo päťcentimetrový polystyrén (hrubší sa nedal použiť vzhľadom na existujúce murivo), stavebné lepidlo + sieťka + hmoždinky a povrchová úprava: silikónová omietka.
"Jednotlivé veci som zháňal na rôznych miestach," hovorí Vojtech Janáček. "Dnes už väčšina firiem našťastie poskytuje kompletnú poradenskú i materiálovú ponuku. Za minulý rok sme ušetrili v porovním s predošlým okolo 600 kubíkov plynu. Stačila jedna vykurovacia sezóna a už sme ušetrili zhruba 6000 korún. O desať rokov by sme mali očakávať návratnosť investícií a ďalších dvadsať rokov by sme mali podľa slov dodávateľov s týmto zateplením bez problémov vydržať. Predpokladáme, že za plyn zaplatíme okolo 4000 korún mesačne a naši známi, ktorí nezateplili, odhadujú, že budú platiť za plyn 10-tisíc mesačne. Ušetriť nám pomohla aj výmena plastových okien."
Na inštaláciu zateplenia sú ideálne teplejšie mesiace - od 5 do 30 stupňov. Niekedy sa to dá zvládať do neskorej jesene.
"Nám trvali práce asi 10 dní a 10 až 14 dní bola prestávka na zaschnutie hmoty," hovorí Vojtech Janáček. "Po 10 dňoch sa robí fasáda. Bál som sa, že sa teploty znížia pod 3 stupne, pretože je to mokrý proces, ktorému nepristane mráz."
Na základe svojich skúseností Vojtech Janáček odporúča, aby ľudia pri výbere dodávateľa prác nešetrili na cene za štvorcový meter zateplenej plochy, ale zvolili si seriózneho dodávateľa. Lacný totiž nemusí byť kvalitný.
"Ani minútu by som neváhal, keby som sa rozhodoval znovu. Dnes v dome udržiavame konštantnú teplotu. V kúpeľni nebolo nikdy tak príjemne ako teraz. Nepoznám v širokom okolí nespokojných užívateľov zateplených domov, iba jedného. A ten použil lacnú a príliš tenkú omietku. Vyzerá to katastrofálne..."
Zdroj: SME - Nové bývanie, 14. 10. 2005
Dôvody na zatepľovanie ekonomické:
w úspora na vykurovaní (cca 30 - 40 %)
w pri novostavbách menšie investície do vykurovacieho systému
technické
w odstránenie kondenzácie vodných pár na vnútornom povrchu obvodovej konštrukcie
w celkové zlepšenie tepelnej pohody v interiéri a stálejšej vnútornej klímy bez väčších výkyvov
w zlepšenie akustických vlastností konštrukcií budov (zvukovoizolačné pôsobenie tepelných izolácií)
w pri panelových stavbách odstraňuje problémy so zatekaním cez škáry medzi panelmi
w nové architektonické stvárnenie budovy
ekologické
w zníženie spotreby energie na vykurovanie - zníženie emisie škodlivých látok do ovzdušia
w zateplenie a s ním súvisiaca nižšia spotreba energie prispieva taktiež k úsporám primárnych neobnoviteľných zdrojov energie (drevo, uhlie, ropa, zemný plyn)
hygienické
w zlepšenie hygienických a zdravotných podmienok v interiéri budov. Zateplením obvodového plášťa dosiahneme zvýšenie vnútornej povrchovej teploty steny, čo má za následok nielen zlepšenie tepelnej pohody v miestnosti (v blízkosti steny necítime v zime chlad, resp. v lete sálajúce teplo), ale taktiež eliminovanie rizika možného výskytu zdraviu škodlivých húb a plesní na studených povrchoch stien.
