Anton Karvay,
otec husľového virtuóza Dalibora Karvaya

Bol váš syn niekedy problémovým dieťaťom a v čom?
Na nič také si nespomínam.
Ako ste reagovali, keď ste zistili, že túži kráčať vo vašich koľajach?
Veľmi ma potešilo, keď som zistil, že má výnimočný hudobný talent a záujem o hudbu.
Čo na ňom najviac oceňujete?
Najmä vyvážené spojenie všetkých faktorov, potrebných na rozvoj jeho talentu - húževnatosť a cieľavedomosť. Jeho talent spočíval v absolútnom sluchu, muzikálnosti a motorických schopnostiach. V prístupe ku hre na husliach sa odmalička správal ako profesionál.
V čom ste si podobní?
Popri hudbe máme rovnaké záujmy, najmä aktívny i pasívny šport - futbal, tenis, stolný tenis, vychádzky do prírody, hubárčenie.
V čom úplne odlišní?
Dalibor je oveľa cieľavedomejší a vytrvalejší. Vie lepšie zúročiť svoje danosti.
Nebáli ste sa s ním odísť do zahraničia?
S Daliborom sme odmalička precestovali množstvo krajín, a preto nebol problém nechať ho od 14 rokov samého študovať vo Viedni.
Ako hodnotíte jeho umelecký vývoj?
Je z neho špičkový, svetový huslista.
Na ktorý jeho úspech ste najviac hrdý?
Všetky úspechy sú pre kariéru dôležité, vyzdvihol by som však víťazstvo na súťaži mladých interpretov v Berlíne v roku 2002.
Čítali ste odbornú literatúru o výchove?
Keďže som pedagóg na Základnej umeleckej škole Frica Kafendu vo Vrútkach, mám dostatok skúseností s výchovou mladých ľudí.
Rozprávali ste mu rozprávky?
Ja nie, tomuto sa venovala manželka.
Čo myslíte, že by vám syn mohol vyčítať?
To sa musíte spýtať jeho.
Myslíte, že si rozumiete?
Veľmi dobre. Náš vzťah vždy bol a aj je kamarátsky.
Dodnes mu nejako pomáhate?
Spolu riešime všetky záležitosti. Či už telefonicky, alebo osobnými stretnutiami.
Vidíte sa často a kedy ste sa naposledy stretli?
Stretávame sa pravidelne a vždy, keď to okolnosti umožnia. Dennodenne si telefonujeme.

Dalibor Karvay,
syn hudobného pedagóga Antona Karvaya

Boli ste niekedy problémovým dieťaťom a v čom?
Neviem o tom, že by som nejakým spôsobom trápil svojich rodičov.
Kedy ste zistili, že chcete byť virtuóz?
Moje danosti určili moje životné smerovanie už odmalička. Vždy som chcel byť husľový virtuóz.
Čo sa vám na otcovi najviac páči?
Od začiatku všetko podriadil rozvoju môjho talentu a mojej kariére.
Aké vlastnosti ste zdedili po otcovi?
Hudobný talent, vzťah ku športu, životnú filozofiu.
V čom ste odlišní?
Asi v ničom podstatnom.
Čo ste mu najčastejšie vyčítali?
Slovo najčastejšie tu nemá opodstatnenie, lebo som mu nikdy nič nevyčítal.
Rozprával vám rozprávky?
Tie mi rozprávala mama.
Dodnes vám otec nejako pomáha?
Áno, obaja rodičia sú ochotní pomôcť mi vo všetkom a ja túto ich ochotu rád „zneužívam".
Kritizuje otec vaše vystúpenia?
Vždy ma jeho názor zaujímal, ale nešlo o kritiku, ale konštruktívnu spoluprácu. Dodnes si jeho názor na svoju hru vážim a po koncerte, ktorý si vypočuje aj on, som zvedavý na jeho hodnotenie.
Na čo z detstva najradšej spomínate?
Na všetko. Prežil som príjemné detstvo, v ktorom som mohol robiť všetko to, čo ma zaujímalo, a mal som na to vytvorené ideálne podmienky.
Čím si myslíte, že by ste otcovi urobili najväčšiu radosť?
Keby som raz prišiel domov a z kufra by som vybalil moje vlastné guarnerky. To sú husle, o ktorých spolu s otcom snívame.
Viete o otcovej prvej láske - kto to bol?
Nepokladal som za dôležité pýtať sa ho na také veci.