Čína sa stane pre Rusko hlavným zahraničným trhom. Ruský prezident Vladimir Putin včera počas veľkolepého privítania v Pekingu potvrdil, že zo Sibíri bude prúdiť do Číny ropa, plyn, elektrina aj technológie.

Cesta ruského lídra do Číny, ktorou sa začína "Rok Ruska v Čínskej ľudovej republike" sa nazýva aj stretnutím dvoch ázijských veľmocí. Počet členov ruskej delegácie - Putina sprevádza tisíc osôb - zodpovedá gigantickým plánom budúcej ekonomickej spolupráce.

Peking a Moskva sa včera zhodli na riešení zahraničných politických otázok a prijali deklaráciu o iránskom jadrovom programe. Čínsky šéf diplomacie Li Čao-sing potvrdil, že obe krajiny budú blokovať pokusy Bezpečnostnej rady OSN zaviesť sankcie voči Iránu za to, že bude pokračovať v jadrovom programe. Putin i jeho čínsky náprotivok Chu Ťin-tchao presadzujú výhradne politické a diplomatické prostriedky pri rokovaní s Teheránom a vytvorili tak silnú protiamerickú koalíciu. Zhodu dosiahli

Rusi s Číňanmi aj v pohľade na blízkovýchodnú krízu a severokórejský jadrový problém.

Mnoho ďalších ekonomických dohôd robí z oboch krajín strategických partnerov v oblasti energetiky. Šéf ruského Gazpromu Alexej Miller včera potvrdil, že v roku 2011 bude do Číny prúdiť ročne až 80 miliárd kubíkov plynu z nálezísk vo východnej a západnej Sibíri. Nový, viac než štyritisíc kilometrov dlhý plynovod bude stáť investorov viac ako 10 miliárd dolárov. Putin vyvrátil dohady, že zásoby plynu v Rusku nemôžu stačiť pre Európu aj Čínu. "Pre všetkých máme dosť," vyhlásil sebavedome. Podobne nedávno presviedčal Japoncov, že ropovod, ktorým potečie ropa do Japonska i Číny, stačí pre oboch nenásytných spotrebiteľov.

Návšteva Putina v Číne pripomína návštevy komunistických vodcov. "Mládež a čínsky ľud spomínajú na rozprávanie svojich otcov o veľkej čínsko-ruskej družbe a chcú sa čo najviac dozvedieť o živote súčasného Ruska," vyhlásil šéf ruskej Federálnej agentúry pre tlač Michail Seslavinskij na výstave ruských kníh v Pekingu, na ktorej otvorení nechýbal prezident Putin.

Ten je srdečným prijatím nadšený. Zrejme neprikladá význam obavám niektorých ruských politológov varujúcich pred rozširujúcim sa vplyvom Číny v Ázii a rastúcou čínskou ekonomikou, ktorá už predbehla ruskú.

Ani v dodávkach ruských zbraní, ktorých je do Číny ročne predaných za päť miliárd dolárov, nehodlá Moskva poľaviť. Predpokladá sa, že v roku 2015 bude polovica ruského energetického exportu pripadať na Čínu. Preto ruskí komentátori varujú - nie Čína od Ruska, ale Rusko od Číny sa v priebehu desiatich rokov stane závislým.

Autor: agentúra Epicentrum pre SME