BRATISLAVA - Na politickej scéne nepanuje jednoznačný názor, ako sa má zachovať štát v súvislosti s akciami Transpetrolu, ktoré má získať ruská spoločnosť Russnefť. Opozičné strany však nezamietajú možnosť, že by akcie v krajnom prípade odkúpila späť vláda.

Spoločnosť Russnefť svoj zámer vstúpiť do Transpetrolu oznámila pred pár dňami Protimonopolnému úradu. Ten bude v krátkom čase rozhodovať, či jej to umožní. Russnefť totiž 4. februára uzavrel so spoločnosťou Jukos Finance B.V. zmluvu o odkúpení 49 percent akcií Transpetrolu.

Premiér Mikuláš Dzurinda je za to, aby štát uplatnil svoje právo veta a prevod akcií zastavil. Povedal to pred pár dňami novinárom po nahrávaní besedy v Slovenskom rozhlase.

Minister výstavby za SMK László Gyurovszký si myslí, že otázka práva veta by sa mala ponechať na posúdenie novej vláde a nová vláda by mala zvážiť aj spätné odkúpenie akcií. "Nie je nám známe podrobnejšie ekonomické ani právne zhodnotenie prípadného odkúpenia akcií Transpetrolu od spoločnosti Jukos štátom. V zásade mám taký názor, že takéto závažné rozhodnutie môže prijať, prípadne odmietnuť iba nová vláda, ktorá vzíde z budúcich volieb," povedal minister.

Tieňový minister hospodárstva Smeru a poslanec Maroš Kondrót je za to, aby vláda uplatnila svoje právo veta a prevod akcií na Russnefť zablokovala. "Ak by sa ukázalo, že tieto akcie môže štát odkúpiť naspäť, Smer by to len privítal. Vždy sme tvrdili, že privatizácia Transpetrolu bola urobená zle," povedal Kondrót. Vláda by však nemala s akciami podnikať žiadne ďalšie reprivatizačné kroky, dodal.

Spätné odkúpenie akcií vníma ako krajnú možnosť poslanec Slobodného fóra Branislav Opaterný. "Ak to inak nepôjde, vláda by mala v súlade s potrebami diverzifikácie energetických zdrojov tieto akcie odkúpiť," povedal. Opaterný zároveň zdôraznil, že konečným cieľom by mala byť reprivatizácia týchto akcií, nie však do rúk ruskej spoločnosti. "To je už úloha pre budúcu vládu," povedal poslanec.

Poslanec HZDS Tibor Mikuš riziko v tom, že by do Transpetrolu vstúpila ďalšia ruská firma, nevidí. Russnefť je podľa neho konsolidovaná firma s prístupom k ropným poliam a dobrou trhovou pozíciou. "Mám málo informácií, aby som vám mohol teraz povedať, či má slovenská strana uplatniť právo veta, alebo nie."

Ani Mikuš neodmietol možnosť, že by akcie Transpetrolu odkúpil od spoločnosti Jukos Finance B.V. štát. "Dostali by sme tak aspoň novú príležitosť urobiť zodpovedné privatizačné rozhodnutie. To predtým také nebolo," povedal Mikuš.

Minister hospodárstva Jirko Malchárek do uzávierky na naše otázky neodpovedal. Nedá sa teda s určitosťou tvrdiť, či Jukos má, alebo nemá súhlas na prevod akcií v prospech Russnefti.

Rezort hospodárstva tiež odmietol žiadosť SME o sprístupnenie privatizačnej zmluvy medzi štátom a Jukosom. Aj podmienky práva veta, aké má štát v prípade prevodu akcií Transpetrolu na tretiu osobu, zostávajú teda verejnosti neznáme.

Russnefť má za akcie Transpetrolu zaplatiť spoločnosti Jukos 103 miliónov dolárov, teda o 29 miliónov dolárov viac, ako za ne zaplatil Jukos slovenskej vláde v roku 2002. Ruský Jukos a s ním spriaznený Jukos Finance B.V. so sídlom v Amsterdame odpredávajú svoje zahraničné aktíva, aby uspokojili pohľadávky veriteľov, najmä obrovské daňové nedoplatky k ruskému štátu.

Zmluva o predaji akcií Transpetrolu je stále tajná

Ministerstvo hospodárstva odmietlo sprístupniť denníku SME zmluvu o predaji 49 percent akcií Transpetrolu spoločnosti Jukos Finance B.V., ako aj akcionársku zmluvu. Presné znenie podmienok, za akých štát môže blokovať predaj akcií Transpetrolu na tretiu osobu, teda zostáva pred verejnosťou utajené.

Riaditeľka kancelárie ministra hospodárstva Miriam Polociková sa v zamietavom rozhodnutí odvolala na tú časť zákona o slobodnom prístupe k informáciám, podľa ktorej ministerstvo ako povinná osoba nesprístupní informácie označené za obchodné tajomstvo.

Ministerstvo podľa vyjadrenia Polocikovej dvakrát písomne vyzvalo kupujúceho, aby dal súhlas na zverejnenie, prípadne čiastočné zverejnenie transakčných dokumentov. "Kupujúci však nedal súhlas so zverejnením obchodného tajomstva akejkoľvek tretej osobe, keďže obchodné tajomstvo by mohlo byť cenné pre jeho konkurenciu," napísala Polociková. Podľa nej sa rezort hospodárstva a Jukos Finance B.V. v minulosti dohodli, že príslušné zmluvy budú "udržiavať v prísnej tajnosti".

Právnik občianskeho združenia Občan a demokracia Peter Wilfling sa domnieva, že takáto dohoda odporuje zákonu a je preto neplatná. V zákone o slobodnom prístupe k informáciám sa totiž hovorí, že porušením alebo ohrozením obchodného tajomstva nie je najmä sprístupnenie informácie, ktorá sa "získala za verejné financie alebo sa týka používania verejných financií alebo nakladania s majetkom štátu alebo majetkom obce". Akcie Transpetrolu boli pred ich predajom vo vlastníctve štátu. "Argumenty ministerstva sú pochybné," povedal právnik. (iš)

Kto bol členom privatizačnej komisie

• Mária Machová, ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku ,
• Vladimír Drozda, štátny tajomník ministerstva dopravy,
• Karol Dudás, riaditeľ sekcie právnej a kontroly FNM SR,
• László Hóka, poslanec NR SR,
• Vladimír Podstránsky, štátny tajomník ministerstva financií,
• Pavol Prokopovič, poslanec NR SR,
• Ján Sabol, štátny tajomník ministerstva hospodárstva,
• Vladimír Tvaroška, poradca podpredsedu vlády,
• Ján Žitniak, predseda Odborovej organizácie Transpetrol.

Zdroj: Vládny návrh na vydanie privatizačného rozhodnutia a dôvodová správa k návrhu privatizačného rozhodnutia z 19. decembra 2001

Fakty o privatizácii Transpetrolu

* privatizačná komisia 7. decembra 2001 odporučila ako nadobúdateľa 49 percent akcií Transpetrolu spoločnosť Jukos Finance B.V. so sídlom v Amsterdame,

* vláda predaj akcií schválila 19. decembra 2001 za cenu 74 miliónov dolárov,

* ministerstvo hospodárstva a Jukos následne uzavreli akcionársku zmluvu, podľa ktorej Jukos získal nad spoločnosťou manažérsku kontrolu,

* záujem o akcie Transpetrolu pôvodne prejavilo 19 spoločností,

* do 20. augusta 2001 doručilo nezáväznú ponuku už len 6 investorov - Česká rafinérska, MR Trading spolu s OAO Surgutneftegas, FTC spolu s OAO Rosneft, Jukos Finance B.V., Texaco a Slovnaft,

* záväzné ponuky dali dve spoločnosti - Jukos Finance B.V. a Slovnaft Bratislava.

Ponuky vo výberovom konaní o minoritný podiel v Transpetrole