Na Slovensku internet využívajú necelé tri percentá seniorov. Odborníci tvrdia, že ich počet sa zvýši, ak im spoločnosť pomôže nájsť dôvody na surfovanie. FOTO - ČTK
BRATISLAVA - Že sa Slováci s internetom kamarátia podstatne menej, než ľudia z vyspelejších krajín pôvodnej európskej pätnástky, potvrdil aj posledný prieskum agentúry GfK. Podľa prieskumu až 62 percent ľudí vo veku od 15 do 79 rokov internet vôbec nevyužíva. Na porovnanie, napríklad vo Švédsku surfuje až osemdesiat percent populácie.
Autori výskumu zistili, že pre nesurfujúcich Slovákov, ktorí neprekročili vek štyridsať rokov, je internet spolu s počítačom a ďalším vybavením väčšinou pridrahý. Takmer polovica opýtaných popri tom nevidí dôvod a účel surfovania. Informaticky pasívni slovenskí seniori už dokonca neuvádzajú žiadne racionálne dôvody, prečo by mali počítače a internet používať.
Seniori: Na čo nám je internet...
Závislosť odmietania internetu od stúpajúceho veku, klesajúceho vzdelania a príjmov potvrdil už minuloročný prieskum Inštitútu pre verejné otázky. Až osemdesiat percent mladých ľudí okrem iných technológií aj internet považuje za dôležitý, pričom z ľudí nad 60 rokov takto zmýšľa len dvanásť percent. Hoci ceny počítačov a pripojenia sú u nás porovnateľné ostatnými krajinami Európy, prezident IT asociácie Slovenska Juraj Sabaka zdôrazňuje, že oproti západným susedom sme v nevýhode pre nižšiu kúpyschopnosť. "Na Slovensku sa dá kúpiť priemerne výkonný počítač vybavený legálnym softvérom za jeden priemerný plat, teda asi za 16-tisíc korún. Na Západe si za jednu výplatu kúpia päť až šesť rovnako kvalitných počítačov." Naši západní susedia si tak môžu technológie obstarať bez väčších problémov a nepotrebujú zvláštne dôvody, aby využívali internet. Okrem toho napríklad Škandinávci či Briti oveľa lepšie ovládajú cudzie jazyky, takže je pre nich obsah internetu dostupnejší.
Keď ho niet na čo využiť
Výskumy odhalili, že mladí ľudia internet využívajú najmä na hry, chatovanie, erotiku, vzdelávanie a komunikáciu. "Starší naopak potrebujú užitočný obsah, za ktorý budú platiť a ten nie je v zábave či v e-mailovaní," upozorňuje Sabaka. Pre dospelých a starších občanov by mohli mať význam služby on-line verejnej správy, možnosť kupovať si cez internet zájazdy alebo objednávať sa k lekárovi. Nezanedbateľné sú služby internet bankingu. Informatizácia verejnej správy je pritom na Slovensku v plienkach.
Ukazuje sa však, že Slováci sú ešte stále vo využívaní počítačov a internetu konzervatívni. Prezidentka projektu Infovek Beáta Brestenská si myslí, že je to najmä pre slabú osvetu štátu. Slovenskí lídri podľa nej nedokážu občanov vzdelať vo využívaní internetu, lebo "ani samotná štátna správa ešte nie je osvietená." Naráža zatiaľ na slabú schopnosť úradníkov šetriť ľuďom čas tým, že im umožnia vybavovať stránky úplne alebo čiastočne z pohodlia počítača. Keby sa on-line služby naštartovali, mohlo by to podľa odborníkov šetriť čas pracovníkov, a tak prispieť k zvyšovaniu produktivity aktívnej populácie.
