Na prvý pohľad by víťazstvo opozičného lídra Alexandra Milinkieviča nemuselo byť pre Moskvu žiadnou tragédiou. Však aj Milinkievič chápe veľmi dobre, že ekonomika jeho krajiny je od tej ruskej totálne závislá.
Nech už vyhrá ktokoľvek, Kremeľ to nebude mať so svojím západným susedom ľahké. Lukašenko mu zostane sedieť za krkom a bude robiť hanbu s väčšou vervou, Milinkievič sa bude hnevať a koketovať s integráciou úplne do iných ako postsovietskych štruktúr.
A tak sa ruský prezident Vladimir Putin rozhodol tradične pre to horšie zlo z obidvoch. Lukašenko je zárukou celkom zásadnej ekonomickej podpory Kremľa a bieloruský občan si dokáže rýchlo spočítať, čo by mu s peňaženkou urobilo zdraženie plynu najmenej o sto percent. Pre Rusko zasa zostáva Bielorusko poslednou spoľahlivou tranzitnou krajinou, cez ktorú Rusi valia svoje suroviny do Európy, a robia ju tak od seba stále závislejšou.
Ako vidno, Lukašenko a Putin by sa jeden bez druhého stretli s kardinálnymi problémami. Preto je ich vzájomná podpora tak málo milá, ale tiež tak chladnokrvne logická. Radi sa nemajú, ale potrebujú sa fatálne. Lukašenko si je vedomý toho, koľko hlasov mu získa cena 40 dolárov za tisíc kubíkov ruského plynu. Putin zasa tuší, že nesympatický bieloruský vládca je poslednou skutočnou oporou na postsovietskom priestranstve a ešte tvorí aj dôležitý predel medzi Ruskom a štátmi NATO.
Až do aliancie vstúpi aj Ukrajina, Rumunsko a Moldavsko, zostane jediné spriatelené, nárazníkové územie - Bielorusko. S Lukašenkom na čele jeho členstvo v akejkoľvek solídnej organizácii nehrozí. A to presne Moskva potrebuje.
Hanba s okatou podporou nesprávneho kandidáta na funkciu ukrajinského prezidenta vyniesla Putinovi v roku 2004 nielen výsmech, ale aj ponaučenie. Na "zemiakovú" revolúciu v Bielorusku je teraz oveľa lepšie pripravený, aj keď ju pokladá za nemožnú.
Pozorovatelia: Voľby sú štandardné len naoko
MINSK - Bieloruské prezidentské voľby vyzerajú ako štandardné len naoko. Zhodujú sa na tom zahraniční pozorovatelia.
Podľa priebežných oficiálnych prieskumov víťazil krátko popoludní súčasný prezident Alexander Lukašenko s asi 84 percentami hlasov.
"Voľby mi pripomínali naše 80. roky, keď sa voľby prezentovali ako veľká slávnosť. Navonok pôsobili regulárne, v skutočnosti však boli podmienky pre jednotlivých kandidátov veľmi nerovné. Opozícia de facto ani nemala zastúpenie vo volebných komisiách," povedal SME poslanec László Nagy (SMK), ktorý sa na voľbách zúčastnil ako medzinárodný pozorovateľ za slovenský parlament.
"Nezvyčajné bolo už len to, že už doobeda bola volebná účasť vo väčšine okrskov okolo 60 percent," povedal Nagy. Už o trinástej hodine Ústredná volebná komisia oznámila, že hlasovalo 71,1 percenta voličov.
Zahraniční pozorovatelia, ktorých je v Bielorusku viac ako 1300, sa sťažujú predovšetkým na inštitút takzvaných predčasných volieb. Už pred piatimi dňami totiž mohli voliči hlasovať. Podľa bieloruských úradov to mohlo zvýšiť volebnú účasť, opozícia však tvrdí, že tento spôsob len zvýšil volebný zisk súčasného prezidenta.
K voľbám sú totiž nútení prísť zamestnanci štátnych podnikov, ktorým je odporúčané, ako majú hlasovať.
Oficiálne nechce OBSE priebeh volieb komentovať do pondelkovej tlačovej konferencie. Okrem možnosti voliť skôr ako v deň volieb, vyčíta opozícia štátnej moci predovšetkým nie rovnaký prístup do médií.
(čtk, rek)
