FOTO - SPV.SK
Slovenská zjazdárka IVETA CHLEBÁKOVÁ (na snímke) si tesne pred štartom zimných paralympijských hier trúfala na svahu v Sestriere získať medailu z každej disciplíny. Napokon si do Banskej Bystrice vezie jediný bronz zo zjazdu, v ktorom s ňou počítala najmenej. V obrovskom slalome skončila štvrtá, v super-G vypadla a s turínskymi hrami sa lúčila piatym miestom v slalome. Hoci sa v ňom stala celkovou víťazkou Svetového pohára, v sobotu jej aspoň na bronz chýbalo vyše 1,7 sekundy.
Po prvom kole slalomu ste boli štvrtá so stratou vyše jeden a pol sekundy na bronz. Trúfali ste si ešte na stupne víťazov?
"Chcela som ho ísť naplno, ale už keď som išla po rovinke, vedela som, že to nebude stačiť. Američanky 'jednonožky' zašli výborné preteky. Prekvapila zlatá Jonesová i bronzová Dukatová. Slalom vedia zajazdiť."
Pred turínskou paralympiádou ste oplývali sebavedomím, no máte len jeden bronz zo zjazdu. Sklamaná?
"Nie je to najhoršie, ale určite som počítala s lepším umiestnením. Výsledky vo Svetovom pohári ma na to oprávňovali. Žiaľ, ja mám takú smolu na vrcholných podujatiach. Vyhrala som síce tréning v zjazde, no súťaž mi vôbec nevyšla. A v super-G to bolo rovnako nepodarené. Skoky sme vôbec netrénovali, prekvapili ma a spadla som. A potom ma skolila choroba. Väčšinou ma nejaká postretne. Hoci som ďalej súťažila a robila, čo sa dalo, stále som mala kŕče v stehnách. Zrejme to boli jej dozvuky."
V Turíne ste oslávili 43. narodeniny. Akú rolu hrá vek vo vašom športe?
"V slalome a obrovskom slalome to až taký hendikep nie je, ale je mi jasné, že musím trénovať viac ako mladé. Najmä, keď sa zlúčili kategórie. Bola tu veľká konkurencia. Čo umiestnenie, to pojem. Navyše, za súperkami stojí veľa ľudí. Stačilo mi, keď som v posilňovni videla ich prepracovanú dynamickú prípravu a ich osobných trénerov. Až som oči otvárala."
Bude Slovensko schopné konkurovať najlepším aj v ďalších rokoch?
"Mala som výbornú tréningovú prípravu, ale niečo bude treba určite nanovo vypracovať. Musia prísť nové trendy, lebo je neskutočné, ako konkurencia napreduje. Vidno to nielen u nás, ale aj u chalanov."
V čom vidíte najväčšie nedostatky?
"V suchej príprave, ako tomu my lyžiari hovoríme, a rehabilitácii. Trénujem dvojfázovo, šesť dní do týždňa, ale okrem toho, že ma tu masíroval Pavol Madár, som regeneráciu nemala zabezpečenú. Celý rok som išla úplne na doraz a teraz tie svaly povedali asi stop. Žiaľ, práve na olympiáde. Keď som si v Kórei počas Svetového pohára narazila stehno, ošetrili mi to, ale nikto sa o to z hľadiska rehabilitácie viac nezaujímal. Až tu v Turíne sa to začalo riešiť. Možno by pomohlo, keby s nami na výjazdy chodil fyzioterapeut."
Počas paralympiády ste hovorili, že narodeniny oslávite až doma. Platí to?
"Ani neviem, či nejaká oslava bude. Hlavne chcem byť doma s babami (mladšia dcéra Ivona má 15 rokov, staršia Kristína 17 - pozn. red.). Už sa im veľmi cnie."
