ILUSTRAČNÉ FOTO - ARCHÍV TASR

BRATISLAVA - Skoro každá politická strana dala tento rok na svoju kandidátku aj novinárov či moderátorov. Najviac ich je na kandidátke ANO. K Eve Černej pribudla Aneta Parišková, v prvej desiatke je aj Maroš Havran a Viera Rusková.

Minimálne štyri novinárske mená sú aj v Slobodnom fóre, ktorého šéfkou je bývalá novinárka Zuzana Martináková. Kandiduje Róbert Kotian, Ľudmila Farkašovská, Rudolf Gallo, Juraj Alner.

Za SMK kandiduje B. Kovács István regionálny novinár z Rimavskej Soboty.

Šance na zvolenie majú rôzne. Napríklad Michal Dyttert, ktorý robil hovorcu predsedovi parlamentu, je na kandidátke KDH na 140. mieste.

Publicistka Eva Bombová je dvojkou Šimkovej strany Misia 21, niekdajší moderátor Markízy a bývalý šéfredaktor Národnej obrody Róbert Beňo je na 15. mieste strany Nádej.

Politikom a zároveň redaktorom týždenníka .týždeň je niekdajší poslanec František Šebej, ktorý je trojkou na kandidátke OKS.

Ponuky sa objavujú často

Novinári dostávajú ponuky od politikov často.

Róbert Kotian ich od novembra 1990 dostal štyri. Prvú v roku 1991 od vtedajšieho ministra pre zahraničie Pavla Demeša, ďalšie dve po roku 1998 od ľudí okolo premiéra Dzurindu, poslednú od Ivana Šimka po jeho odchode z SDKÚ. "Ani jednu som neakceptoval, ako novinár som si chránil svoju nezávislosť," hovorí Kotian. O vstupe do politiky začal uvažovať, keď sa stala Martináková predsedníčkou SF a poslednou kvapkou v jeho rozhodovaní bol konflikt medzi SDKÚ a KDH o zmluvu vo výhrade vo svedomí.

Dosť ponúk na vstup do politiky už dostal aj Daniel Krajcer z Markízy. Jeho meno sa často spomínalo pri vzniku ANO. "Na túto tému sme sa s Pavlom Ruskom rozprávali. Situácia je taká, že nie som v politike," povedal vtedy pre SME. Ponuky dostal aj teraz. "A to aj veľmi konkrétne a aj lákavé a od viacerých strán." Bližšie o nich hovoriť nechce: "Také veci sa oznamujú len vtedy, ak sa človek na takom niečom konkrétne dohodne." Do politiky sa zatiaľ nechystá.

Niekoľko ponúk v minulosti odmietol dlhoročný redaktor a moderátor najprv Slovenskej televízie a dnes Slovenského rozhlasu Jozef Hübel.

Prvú ponuku dostal v čase ponovembrového Československa od vtedajšieho ministra práce sociálnych vecí a rodiny Augustína Mariána Húsku, na post jeho hovorcu. Druhú ponuku dostal od niekdajšieho ministra hospodárstva Nemcsicsa. "Prvý problém bol plat a druhý, že to musela odobriť strana ANO. Z toho pohľadu to bolo nepriechodné, aj keď som o ponuke vážne uvažoval. Potom som si uvedomil, že ak sa novinár zviaže s akoukoľvek politickou silou, potom nemá morálne právo robiť novinára," povedal Hübel pre SME.

Ponuku na vstup do politiky, ale aj do exekutívy dostala aj moderátorka Sedmičky na JOJ Anna Vargová. Odmietla ich, lebo sa chcela venovať novinárskej práci. "Vstúpiť do politiky ma lákalo a nevylučujem, že situácia sa raz môže vyvinúť aj tým smerom. Momentálne to však nie je aktuálne," hovorí Vargová.

Politici, čo boli novinári

Novinári boli v slovenskej politike už aj v minulosti - napríklad Ivan Mjartan, Eva Zelenayová, a sú tam aj dnes Ľubomír Lintner, Gyula Bárdos, Róbert Nemcsics, Zuzana Martináková.

Niektorí novinári v politike sa neprezentujú priamo - zostávajú skôr sivými eminenciami. Tak je to v prípade bývalého redaktora rádia Slobodná Európa Sergeja Michaliča, ktorý už roky patrí medzi najbližších ľudí Mikuláša Dzurindu.

Pred voľbami v roku 1998 sa na príprave straníckych novín SDK podieľal Ivan Čeredejev, ktorý sa po voľbách stal riaditeľom Tlačovej agentúry SR. Dnes na príprave predvolebných novín SDKÚ spolupracuje Milan Stanislav, bývalý šéfredaktor Národnej obrody a neskôr denníka 24 hodín.

Mnoho novinárov, najčastejšie zo zaniknutej Slovenskej Republiky či Kubišovej STV, sa stalo asistentmi poslancov - Lenka Eremiášová, Pavel Kapusta či Stanislav Háber.

Jednoduchší začiatok

Novinári a politici sa zhodujú na tom, že novinár je oproti ostatným ľuďom, ktorí vstupujú do politiky, zvýhodnený. "Novinár, ktorý sa dlhé roky pohybuje v politike, vie, ako sa tvoria zákony, ako prebiehajú zákulisné rokovania," hovorí Hübel.

Podľa Bárdosa má výhodu aj v tom, že vie, ako s novinármi komunikovať. "No všetko, čo niekedy povedal či napísal, môže byť kedykoľvek konfrontované s tým, čo v politike prezentuje," dodáva Bárdos.

Martináková, ktorá pracovala ako redaktorka BBC, tiež oceňuje, že novinár vie, ako to v politike funguje.

Na druhej strane jej po prechode na opačnú stranu istý čas trvalo, kým si zvykla, že nie všetci novinári sa snažia o objektívny pohľad. "Tým, že som robila na stanici, ktorá sa drží zásad objektívnosti, mala som tendenciu čakať objektívny pohľad. Kým som si našla svoju vlastnú líniu, trochu ma to zdržiavalo."

Za nevýhodu považuje aj vzťah k bývalým kolegom novinárom. "Sú tam samozrejme priateľské väzby, a vo chvíli, keď prekročíte ten prah, si treba vytvoriť iné vzťahy." Myslí si, že novinári sú na svojich bývalých kolegov niekedy oveľa prísnejší, aby nepadol ani tieň podozrenia, že k nim majú bližší vzťah ako k iným politikom.

Existuje cesta späť?

Robiť naraz politiku aj novinárčinu sa nedá. Všetky etické kódexy hovoria, že novinár musí byť nezávislý a objektívny. Cesta od novinára k politikovi je preto jednosmerná, alebo by aspoň mala byť.

"V zahraničí to väčšinou možné nie je, u nás sme už boli svedkami návratu z politiky späť do našej brandže," hovorí Vargová. Podľa nej je otázkou pre konkrétneho človeka, ako sa vie so svojou politickou závislosťou a minulosťou vyrovnať, či by vedel byť naozaj nestranným.

Krajcer si naopak myslí, že vo svete návrat funguje. Podľa neho by bolo potrebné rozlišovať, kam by sa ten človek chcel vrátiť. "Či by mal robiť špičkové televízne spravodajstvo, alebo písať komentáre do týždenníka, ktorý sa netají svojím príklonom k istej politike, alebo k istým politickým stranám."

"Ktorýkoľvek novinár, ak sa raz upíše nejakej politickej strane, robí to preto, že očakáva určité výhody, a už by sa potom nemal vracať do novinárskej obce. Pretože už nikdy nebude nezávislý," hovorí Hübel.

Kotian si myslí, že cesta späť by bola veľmi náročná. "Pretože tá politická orientácia sa na človeka jednoducho prilepí, akokoľvek by chcel alebo nechcel. No poznám niekoľko novinárov, ktorí boli na kandidátkach politických strán a jeden bol aj v SME, vrátili sa a ľudia im to až tak nezazlievali."

Z politiky sa na post komentátora denníka SME vrátil Juraj Hrabko, ktorý bol v roku 1998 na kandidátke SMK a krátky čas pracoval na Úrade vlády. Dnes je spravodajcom Českého rozhlasu.

K novinárstvu sa vrátil aj Braňo Ondruš z SDĽ. Do novinárskeho prostredia, ale nie na novinárske miesto sa plánuje vrátiť aj Lintner, ktorý kandiduje na post generálneho riaditeľa SRo, hoci si nie je istý, ako sa na jeho kandidatúru budú pozerať členovia Rozhlasovej rady. František Šebej z OKS je politikom a zároveň novinárom, píše pre .týždeň.

Martináková o návrate medzi novinárov neuvažuje, Bárdos to nevylučuje.

Analytik: Buď jedno alebo druhé

Podľa mediálneho analytika MIROSLAVA KOLLÁRA z Inštitútu pre verejné otázky, ktorý je aj predsedom Rady STV, má novinár rovnaké právo ísť do politiky ako každý iný občan.

Aké pravidlá platia pre novinárov v súvislosti s politickým angažovaním?

"Môžeme si tu zacitovať z rôznych etických a profesijných kódexov či chárt, z môjho pohľadu je však jednoduché pravidlo: ako novinár sa nemôžem politicky angažovať - kandidovať na akúkoľvek funkciu za konkrétnu politickú stranu, vystupovať v jej mene, alebo pôsobiť v jej prospech. Vo chvíli, keď novinár vstúpi do sveta aktívnej politiky, prestáva byť novinárom."

Je správne, ak novinár ide do politiky?

"Rozhodnutie 'ísť do politiky' je v prípade novinára rovnako legitímne ako v prípade rušňovodiča. Nemám problém, ak sa novinár rozhodne ísť do politiky, lebo vtedy je jeho hodnotové, politické, záujmové ukotvenie jasné a každý jeho verejný prejav môžeme vnímať z tohto pohľadu. Väčší problém mám s novinármi, ktorí do politiky 'nejdú', ale majú ambíciu robiť ju prostredníctvom svojho mediálneho vplyvu - výberom a spracovaním tém, účelovým vytváraním pozitívneho či negatívneho obrazu konkrétnych politikov či politických strán, 'nezávislýpm' komentovaním politického vývoja alebo z pozície ideológa, či 'len' mediálneho poradcu politickej strany."

Ako hodnotíte návrat z politiky do médií?

"Návraty z pozícií aktívnych politikov, poslaneckých asistentov či hovorcov do médií nie sú želateľné. Na druhej strane, je to opäť aspoň o čosi čitateľnejšie - keďže 'pozadie' novinára je známe, je to jasnejšie, ako keď sa snažia robiť politiku z pozície novinárov bez toho, aby priznali farbu."

Novinári na kandidátkach politických strán

Eva Bombová (publicistka, niekdajšia redaktorka SME) Misia 21 (2. miesto)

Aneta Parišková (moderátorka Markíza) ANO (3. miesto)

František Šebej (psychológ, výskumník, redaktor .týždňa) OKS (3. miesto)

Maroš Havran (redaktor Markízy, hovorca Ruska) ANO (6. miesto)

Viera Rusková (vedúca vydania Markíza) ANO (7. miesto)

Róbert Beňo (moderátor Markíza, hovorca ministra Malchárka) Nádej (15. miesto)

Sergej Chelemendik (publicista) SNS (7. miesto)

Róbert Kotian (šéfredaktor Domino fóra) SF (20. miesto)

István B. Kovács (regionálny novinár Rimavská Sobota) SMK (22. miesto)

Ľudmila Farkašovská (moderátorka, redaktorka Markíza, STV, Twist) SF (24. miesto)

Juraj Alner - (publicista, zakladateľ a predseda sekcie Asociácie európskych novinárov) SF (39. miesto)

Vladimír Seman (moderátor STV) KDH (130. miesto)

Rudolf Gallo (publicista Petržalské noviny) SF (124. miesto)

Michal Dyttert (redaktor, moderátor Twist, STV, hovorca predsedu parlamentu Hrušovského) KDH (140. miesto)

Politici, ktorí boli novinármi

Zuzana Martináková, predsedníčka SF redaktorka BBC

Gyula Bárdos, poslanec SMK redaktor a zástupca šéfredaktora národnostného týždenníka

Ľubomír Lintner, nezávislý poslanec moderátor a šéf spravodajstva TV Markíza

Milan Ištván, bývalý poslanec za SDĽ redaktor v Pravde, redaktor SRo

Braňo Ondruš, bývalý poslanec za SDĽ pred tým moderátor Markízy, neskôr redaktor Nového slova a moderátor JOJ

Štefan Nižňanský, nezávislý poslanec 1990 - 1993 v rokoch 1978 - 1990 niekdajší redaktor a moderátor, po odchode z politiky šéfredaktor spravodajstva rádia Okey

Róbert Nemcsics, bývalý minister hospodárstva, poslanec v rokoch 1986 - 1990 ekonomický redaktor, moderátor Československého rozhlasu, STV

Ondrej Dostál, člen OKS bývalý komentátor denník SME

Eva Zelenayová, bývalá poslankyňa HZDS pracovala v Smene, po odchode z politiky prispievala do Slovenskej Republiky

Alica Bieliková, bývalá poslankyňa HZDS redaktorka SRo

Oľga Keltošová, bývalá poslankyňa HZDS novinárka, po roku 1968 písala pre detské časopisy

Gabriela Rothmayerová, poslankyňa niekedy Smena, po návrate z politiky literárna redaktorka

Ivan Mjartan, niekdajší predseda strany Stred šéf Rádiožurnálu SRo