Wolfgang Roth FOTO - ČTK
"V prvom rade si treba uvedomiť, že malá krajina je buď priemerná vo viacerých oblastiach, alebo sa stane šampiónom len v jednej. Na Slovensku je to automobilový priemysel. Nie je však správne stať sa závislým od zahraničných investorov. Treba zapojiť vlastné kvalitatívne štandardy, odbornosť, vlastných technikov či inžinierov. Situáciu Slovenska by som porovnal so situáciou vo Fínsku. Aj tam po problémoch, keď bola Nokia na pokraji krachu, nakoniec vybudovali svoju vlastnú špecializáciu - telekomunikačný priemysel. Slovensko ako malá krajina tiež potrebuje svoju vlastnú špecializáciu."
Neoslabí subdodávateľská pozícia našich firiem vyhliadky Slovenska na dodávanie služieb s pridanou hodnotou?
"Naopak, vyhliadky sú dobré. Nikto totiž nemôže riadiť nadnárodnú spoločnosť výlučne zo svojho centra. Vo vašom prípade Volkswagen z Wolfsburgu, Kia zo Soulu či PSA z Paríža. Potrebujú kvalifikovaných ľudí priamo tu, na Slovensku. Ďalším mojím argumentom je, že autá sa musia stať čoraz viac inteligentnejšími, najmä pri úsporách energie alebo alternatívnych jazdných zariadeniach, ktoré vyžadujú lepšiu komunikáciu a omnoho viac softvéru a elektroniky. Takéto vozidlá nemôžete vyrábať z centrál automobiliek, ale len priamo v štátoch, kde sa vyrábajú. Vašim dodávateľským firmám sa otvára možnosť pomocou kvalifikovaných ľudí naštartovať spoluprácu na výrobe takýchto špičkových zariadení. Potom by mohli prísť mladí ľudia, ktorí si rozbehnú vlastný biznis prepojený s automobilovým priemyslom."
Čo môže Slovensko získať, ak sa stane mostom medzi západom Európy a povedzme, ruskými trhmi?
"V prvom rade, mnoho Slovákov hovorí po rusky. Je tam dopyt po skúsených odborníkoch. Ako vieme, práve automobilky ako Škoda či Volkswagen sa rozširujú do Ruska. Nevidím dôvod, prečo by nemohol byť napríklad šéfom ruskej pobočky Volkswagenu Slovák, podobne ako väčšina manažérov, inžinierov a technikov. Hlasy, že Slovensko má malé šance využiť potenciál automobilového priemyslu, sa mi zdajú trochu pesimistické. Aj preto, že ste krajinu dokázali po polstoročí komunizmu tak rýchlo a tak od základov zmeniť."
Chýbajú nám však diaľnice a infraštruktúra a investície najmä na východe krajiny, odkiaľ masovo odchádzajú ľudia s dobrým potenciálom.
"Dlhodobé pôžičky Európskej investičnej banky sú také lacné, aké neboli od druhej svetovej vojny a možno také priaznivé už nikdy nebudú. Podľa mňa treba nájsť riešenia v projektoch PPP (spoločné projekty verejnej správy a súkromných investorov, pozn. red.), a tak na Slovensku rýchlejšie dobudovať spojenie medzi východom a západom. Nielen po diaľnici, ale aj po železnici. Naša banka môže poskytnúť úver na 35 i 40 rokov s úrokom dve percentá. Výhodné je, že krajina tú sumu nemusí splatiť povedzme za desať rokov."
Naši politici svoje plány projektujú na štvorročné volebné obdobia. Vy hovoríte o medzigeneračnej vízii. Nie je tu rozpor?
"Toto je základný problém demokracie aj v Nemecku, Francúzsku, Japonsku či v Amerike. Krátkodobosť je nepochybne aj špecialitou Slovenska. Preto potrebujeme dlhodobé a seriózne politické rozhodnutia. Totiž, životnosť infraštruktúry je asi štyridsať rokov a ak teraz nebudete investovať do diaľnic, železníc, do univerzít, celoživotného vzdelávania a odborných školení, potom stratíte budúcnosť. Investovať do infraštruktúry znamená investovať do vzdelania a do mobility. Napokon, žiadny investor na východné Slovensko nepríde bez akceptovateľného dopravného systému."
