BRATISLAVA - Dôchodky a úrazové renty sa od júla zvýšia o 5,95 percenta. Vyplýva to zo zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého sa všetky penzie zvýšia každý rok od júla o súčet polovice percenta medziročného rastu cien a polovice percenta rastu priemernej mzdy.

Zvyšovať by sa mali zatiaľ všetky dôchodky, bez ohľadu na ich výšku. V roku 2006 by to znamenalo náklady 3,4 miliardy.

Poslanci ešte stále zvažujú, že valorizáciu najvyšších penzií zastavia novelou zákona o sociálnom poistení. Tú má parlament schvaľovať v apríli, platiť má však od augusta. Návrh na úpravu valorizácie by teda musel mať skoršiu účinnosť ako novela.

Július Brocka z KDH si myslí, že novela nerieši hlavný problém - veľké rozdiely v penziách staro- a novodôchodcov. Tie treba podľa neho znižovať práve rozdielnou valorizáciou, ktorá by výraznejšie zvýšila nízke dôchodky. Ak sa totiž všetky penzie zvýšia o rovnaké percento, tie vyššie narastú o vyššiu sumu a rozdiely medzi dôchodcami sa budú prehlbovať.

Ministerka práce Iveta Radičová s úpravou valorizácie nesúhlasí. Jej argument znie, že vysoké dôchodky si ľudia zaslúžili, keď pracovali po dovŕšení dôchodkového veku, a pritom nepoberali dôchodok.

Radičová svoj názor obhajovala v relácii V politike v TA3 takto: "Tridsaťtisícový dôchodok môže dosiahnuť človek, ktorý mal veľmi vysoký príjem a nadpracoval minimálne 15 rokov nad dôchodkový vek. Takýchto máme v systéme iba 82 z jedného milióna dôchodcov. Dôchodok nad 15-tisíc vrátane týchto 82 má 5-tisíc dôchodcov. Na všetkých sme sa pozreli. Naozaj sú to dôchodcovia, ktorí dlhodobo pracovali nad svoj dôchodkový vek."

Brocka hovorí o dvoch možných úpravách valorizácie. Jednou je zvýšenie všetkých penzií o jednu pevnú sumu. Zabránilo by to tomu, že pri zvýšení všetkých penzií o 5,95 percenta narastú 30-tisícové dôchodky o 1785 korún, ale trebárs 5-tisícové len o 298 korún.

Druhá možnosť podľa Brocku je zvýšiť o 5,95 percenta len tie penzie, ktoré nepresahujú priemernú mzdu, čo je 17 274 korún.

O úprave valorizácie uvažuje aj Smer, ten by rozdelil penzie do viacerých pásiem, pričom tie najnižšie by rástli o vyššie percentá.

Hovorca ministerky Radičovej Martin Danko povedal, že ministerstvo "nepodporuje nijaké návrhy, ktoré by znamenali reálne zníženie dôchodkov". Zastavením valorizácie vyšších penzií by totiž došlo k ich reálnemu poklesu o infláciu. (haj)

Ako sa od roku 2004 menila valorizácia

Reformný zákon o sociálnom poistení zaviedol každoročnú júlovú valorizáciu o percento odrážajúce rast miezd a infláciu. Malo sa tak zastaviť nesystémové a účelové zvyšovanie penzií.

Napríklad v roku 1993 sa zvýšili penzie v dvoch termínoch o rôzne percentá podľa výšky penzie a ešte aj o pevné sumy. Rozpätie siahalo od jedného percenta pri najvyšších penziách až po 25 percent.

Valorizáciu politici nedodržiavali. Hneď v prvý rok 2004 ju rozdelili do dvoch termínov - vo februári rástli penzie o 4, v decembri o 3,4 percenta. Pri priemernej starobnej penzii však takto zvýšili ročný príjem dôchodcu len asi o 200 korún.

Vlani zase poslanci predložili pozmeňovací návrh, ktorým rozdelili dôchodcov do štyroch skupín. Najnižšie penzie narástli o 10,2 percenta, tie nad 15 824 sa nezvýšili. Návrh predkladala Klára Sarközy z SMK, ale urobila tak so súhlasom ministerstva i koalície. "Nič sme tým nevyriešili," povedala Sarközy. Výrazné zvýšenie nízkych dôchodkov sa podľa nej nekonalo a naopak, "vznikla skupina ľudí, ktorým reálny dôchodok vôbec nerástol".

(haj)

Priemerné dôchodky

(*údaje k 28. februáru 2006, Zdroj: Soc. poisťovňa)

O koľko sa zvýšia jednotlivé typy dôchodkov

Najnižšie starobné a invalidné dôchodky

Najnižšie penzie dnes dosahujú výšku do 2100 korún. Takýto dôchodok narastie v júli o 125 korún. Ide často len o čiastkové penzie, keď dôchodca napríklad dostáva časť penzie zo zahraničia.

Penzisti s nízkymi dôchodkami dostávajú ešte dávku v hmotnej núdzi, ktorá sa im automaticky zvýšením dôchodku zníži. Ak však prejde novela zákona o sociálnom poistení, budú mať títo dôchodcovia nárok na vyššie dávky v núdzi.

Najvyššie starobné a invalidné dôchodky

Sociálna poisťovňa dnes vypláca 82 starobných dôchodkov, ktoré presahujú výšku 30-tisíc.

Vdovské a vdovecké dôchodky

Vdovecký a vdovské dôchodky sú vyplácané najmä súbežne so starobným či s invalidným dôchodkom. Najnižšie rovnako dosahujú výšku do 2100 korún, dvaja vdovci a 11 vdov dostávali podľa údajov z konca roka 2005 spoločne so starobným dôchodkom penziu nad 30-tisíc.

Priemerne dnes dosahuje vdovský dôchodok vyplácaný samostatne výšku 4942 korún a vdovecký 3236 korún. Tieto sa od júla zvýšia asi o 294 a 193 korún.

Sirotský dôchodok

Ich výška vo väčšine prípadov nepresahuje sumu 2100 korún, len niekoľko sto presahuje výšku 3100. Najvyšší sirotský dôchodok vyplácaný do konca minulého roka dosahoval výšku 7999, v júli sa zvýši o 476 korún.

Úrazové dávky

Zvýši sa aj úrazová renta a pozostalostná úrazová renta, a to rovnako o 5,95 percenta. Narastú aj jednorazové úrazové dávky, pri nich je však spôsob prepočítania odlišný.

Úrazové renty dnes dostáva 3962 osôb, priemerne vo výške 6263 korún. Priemerná renta sa tak zvýši asi o 373 korún. Pozostalostné úrazové renty dostáva 269 poberateľov, priemerne vo výške 2599 korún, ktoré sa teda zvýšia asi o 155 korún.