BRATISLAVA - Dlh vlády na Slovensku po prvýkrát v histórii klesol. Koncom decembra dlžila vláda veriteľom, najmä bankám, 491 miliárd korún. Dlh na jedného obyvateľa je tak vyše 90-tisíc korún. Vyplýva to z údajov Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity.
Ešte pred rokom bol štátny dlh o 30 miliárd korún vyšší ako teraz. Pod klesajúci dlh sa podľa ministerstva financií podpísalo priaznivé ekonomické prostredie, pokles úrokov, za ktoré si štát na trhu požičiava peniaze a v neposlednom rade to, že naplno funguje Štátna pokladnica a Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity.
Nový manažment, nižší dlh
Pokladnica spolu s dlhovou agentúrou ušetrila vlani štátnemu rozpočtu vyše šesť miliárd korún. Bolo to najmä vďaka novému spôsobu riadenia štátnych financií. Po novom už štátne rozpočtové a príspevkové organizácie, ministerstvá či Sociálna poisťovňa nemajú peniaze v komerčných bankách, ale v Štátnej pokladnici. Od minulého roka sú v nej peniaze z celého verejného sektora, okrem samospráv.
V pokladnici sú denne miliardové prebytky, vláda je preto oveľa menej odkázaná na banky ako predtým. Ak potrebuje peniaze, siahne po tých, čo sú v pokladnici. Požičia si koľko potrebuje, musí to však vrátiť. Pre menšiu závislosť štátu od peňazí bánk klesli úroky na trhu. Ak sa aj vláda dostane do situácie, že si potrebuje požičať od bánk, je to lacnejšie, ako keď tu Štátna pokladnica ešte nebola.
"Súčasná výška dlhu je prijateľná, vážnejšie riziká zatiaľ nehrozia," hovorí ekonóm Poštovej banky Miroslav Šmál. Dlh by nemal byť prekážkou pri zavádzaní eura. Únia od adeptov na spoločnú menu žiada, aby pomer ich verejného dlhu k hrubému domácemu produktu nebol vyšší ako 60 percent. Celkový verejný dlh Slovenska, kam patria popri štátnom dlhu aj finančné záväzky samospráv, Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní a štátnych fondov, bol koncom roka niečo cez pol bilióna korún, čo je 35 percent HDP.
Tiká populačná bomba
Hoci dlh v súčasnosti nepredstavuje pre ekonomiku vážny problém, v budúcnosti sa to môže zmeniť. O niekoľko desaťročí hrozí Slovensku pre starnutie populačná kríza. Dôchodcov pribudne, počet ľudí, ktorí budú na ich penzie pracovať, klesne.
"Kým v roku 2002 pripadali na jedného obyvateľa vo veku nad 65 rokov šiesti obyvatelia v produktívnom veku, v roku 2055 to budú len dvaja," povedal hlavný analytik ministerstva financií Vladimír Zlacký. Slovensko by podľa analýzy ministerstva malo dlh postupne znižovať tak, aby sa okolo roku 2025 dostal približne na 15 percent HDP. Vytvorí sa tým priestor na opätovné zvyšovanie dlhu do roku 2050, keď by populačná kríza mala vyvrcholiť. Peniaze z novo narastajúceho dlhu by mali zabezpečiť, aby penzisti neprišli počas populačnej krízy o svoje peniaze.
Zlatý stred
Dlh by mal v nasledujúcich rokoch postupne klesať, alebo rásť pomalšie ako HDP. "Pre zdravý rozpočtový vývoj je dobré, keď dlh klesá, na druhej strane príliš agresívne znižovanie dlhu prostredníctvom rozpočtových prebytkov môže utlmiť hospodársky rast," varuje Zlacký. Pribrzdilo by to rozvoj ekonomiky, hrozil by pokles životnej úrovne.
Optimálnu výšku štátneho dlhu ekonómovia určiť nevedia. Platí však, že vysoký dlh škodí, pretože tlačí na zvyšovanie úrokov. Vyššie úrokové sadzby zase predražujú úvery podnikom a ľuďom, čo znižuje investície, spotrebu a bytovú výstavbu.
Mierny dlh však neškodí. "Výhoda zadĺženia štátu spočíva v možnosti financovať nákladné verejné statky, napríklad diaľnice z verejných zdrojov v krátkom čase a vo veľkých sumách," povedal Šmál.
