Marek Kubačka (vzadu) za navádzačom Jozefom Cirbusom je prvým slovenským slepým zjazdárom, ktorý sa predstavil an paralympijských hrách. Skončil jedenásty. FOTO - SPV.SK
Už osem rokov nevidí svet okolo seba, no napriek tomu športuje. Marek Kubačka je prvým slepým slovenským zjazdárom, ktorý sa predstavil na paralympijských hrách. Odvčera má za sebou premiéru - v obrovskom slalome. Skončil v poli porazených (jedenásty zo štrnástich), no zaslúži si uznanie. Veď letí dolu svahom v absolútnej tme.
Cirbus s novým elánom
"Obdivujem ho. Má neuveriteľný cit pre lyže. Keď býva niekedy hmla, on navádza mňa," vyznal sa navádzač Jozef Cirbus, 53-ročný riaditeľ Strednej pedagogickej školy v Levoči. Najprv navádzal Radomíra Dudáša, posledných šesť rokov jazdí s Kubačkom. "Rado už bol rýchlejší než ja, tak som to musel ukončiť. Prechod od čiastočne nevidiacieho Rada k Marekovi, teda z kategórie B2 do B1 bol obrovskou zmenou. To sa ani nedá porovnať. Je to úplne iná robota a pravdupovediac, chytil som pri Marekovi nový elán," vraví Cirbus.
Pre slovenskú dvojicu je vraj ťažšie dostať sa na kopec než zísť z neho dolu. "Neverili by ste, akí sú ľudia bezohľadní. Musíme sa predierať davmi. Niekedy nepomáha ani keď sme označení. Kým vylezieme hore, často sme spotení a mokrí."
Na rozdiel od kategórií B2 či B3, ktoré majú rovnako právo súťažiť na paralympiáde, potrebujú "bé jednotky" ticho. Aby pretekár s ozvučovacím zariadením na chrbte počul pokyny svojho navádzača.
"Nebolo to pravidlo, ale od pretekov pred dvoma rokmi v rakúskom Wildschönau organizátori úplne nevidiacim zabezpečujú ticho na trati. Tam Rakúšania s typickými zvoncami robili taký hluk, že ma Marek nepočul a skončil s nepríjemným zranením v ochrannej sieti." Talianskych fanúšikov Cirbus pochválil. "Boli milí, spustili krik až v momente, keď sme už boli v cieli."
Voľný len na svahu
Kubačka bol po slabom prvom kole obrovského slalomu a predposlednom mieste nešťastný, no lyžovanie si nevie vynachváliť. "Nikde inde nezažívam taký pocit voľnosti ako na svahu. Fyzicky sa nikoho nemusím držať, riadim sa len zvukom. Tam sa cítim najsamostatnejší," vraví 17-ročný Dolnokubínčan. Štyri roky mu vraj trvalo, kým sa s Cirbusom na svahu dokonale zžil.
V duchu si včera stále spytoval svedomie, prečo šiel to prvé kolo tak kŕčovito. "Viem jazdiť oveľa lepšie, ale trať bola zlá a kváril ma pocit zodpovednosti, aby som do cieľa vôbec došiel. Veď je to moje jediné turínske vystúpenie. V slalome ani superobrovskom slalome som sa nekvalifikoval."
Kubačka študuje na Strednej zdravotníckej škole v Levoči za maséra. O zrak prišiel ako deväťročný. "Šli sme s kamošmi opekať špekáčiky neďaleko domu. Bolo tom nepovolené smetisko plné rôznych sprejov. Tak sme jeden hodili do ohňa, no nebol prázdny. Explodoval a zasiahol mi oči," spomína Marek. "Prvé mesiace po úraze boli ťažké, ale už som si zvykol."
