MNÍCHOV - Miliardové dotácie nemeckej vlády sa podpísali pod mizériu Nemcov z bývalej Nemeckej demokratickej republiky. Podľa ekonómov spôsobili, že východonemecké hospodárstvo už niekoľko rokov stagnuje. Finančná pomoc nemeckej vlády novým spolkovým krajinám od zjednotenia Nemecka sa už prehupla nad hranicu bilión eur.

Obrovská finančná pomoc štátu vlákala východonemeckých zamestnancov a firmy do viacerých tzv. subvenčných pascí, píšu pracovníci nemeckého Inštitútu pre svetovú ekonomiku Christian Merkl a Dennis Snower, v štúdii, ktorá vyjde v máji v renomovanom odbornom časopise American Economic Review.

Prvou je "kvalifikačná pasca". Veľkodušná podpora v nezamestnanosti, sociálne transfery a prísne predpisy o prijímaní a prepúšťaní pracovníkov spôsobujú, že produktivita práce nízkokvalifikovaných zamestnancov výrazne zaostáva za priemerom krajiny. Výsledkom je, že menej kvalifikovaní pracovníci prichádzajú o prácu. Bez zamestnania nemajú možnosť ďalej sa vzdelávať a zvyšovať si kvalifikáciu.

Od vysokých dotácií si nemecká vláda sľubovala, že pracovníci zostanú v bývalej socialistickej časti Nemecka a nebudú sa hnať za zárobkami na západ. Nestalo sa - mladší obyvatelia sa sťahujú do západného Nemecka. Vidia tam lepšie životné a profesionálne šance. Na území bývalej NDR zostávajú iba starší, lebo im na život stačia aj štátne podporné programy, čím sa východ ocitá v "starobnej pasci".

Rast zárobkov vo východnom Nemecku podmieňujú subvencie do východonemeckých podnikov, zvýhodnené sú tak kapitálovo náročné projekty. Zamestnanosť potom blokuje nesprávna špecializácia firiem. Merkl a Snower hovoria v tejto súvislosti o "špecializačnej pasci".

Problémom sú aj vysoké kapitálové subvencie, ktoré udržiavajú pri živote neproduktívne firmy a spôsobujú, že výrobné kapacity nie sú rovnomerne rozložené, čo je prekážkou pre zvyšovanie produktivity práce. Východonemeckí zamestnanci sú od západných kapitálových subvencií závislí, a preto sú aj v "kapitálovej pasci".

Východiskom zo subvenčných pascí sú podľa Merkla a Snowera zásadné reformy nemeckého pracovného trhu. Medzi ne patrí napríklad zrušenie striktných zákonných predpisov o prijímaní a prepúšťaní zamestnancov. Nahradiť by ich malo odstupné pri prepúšťaní a "zamestnanecký dobropis", ktorý by nezamestnaný dostal od štátu a predložil novému zamestnávateľovi, ktorý by ho mohol vyfakturovať príslušnej štátnej inštitúcii.