Len pár minút živila v sebe Iveta Chlebáková v obrovskom slalome stojacich pocit, že sa jej deň po 43. narodeninách konečne podarilo prelomiť bronzovú paralympijskú sériu. Tretia bola pred štyrmi rokmi v Salt Lake City v slalome i obrovskom slalome, tretia v turínskom zjazde. Po včerajšom obrovskom slalome jej dosiahnutý čas znamenal striebro. Žiaľ, len dovtedy, kým haprujúca svetelná tabuľa pod zjazdovkou v Sestriere konečne nevydala správne výsledky.
Komputer fungoval, ale tabuľa štrajkovala. Chlebákovej meno sa na chvíľu zjavilo na druhom mieste a potom svetelná tabuľa zhasla úplne. Asi na dvadsať minút. Za ten čas jej tréneri a realizačný tím už stihli zablahoželať, no ani oni si neboli istí. Časy s výkonmi na trati príliš nekorešpondovali. I preto v okolí cieľa nervózne pobehovali okolo provizórnej tabule. Na ňu organizátori dodatočne dopisovali časy. Tie banskobystrickú zjazdárku napokon nepotešili, zostala štvrtá. Rovnako ako po prvom kole.
"Ja som im stále hovorila, nech počkajú a neoslavujú. Že to ešte nie je oficiálne. Takýto chaos nebol ničím výnimočným. Vo Svetovom pohári sa zmätky opakujú neustále," vravela Chlebáková, keď ortieľ definitívne potvrdila aj opravená svetelná tabuľa.
Tým pôvodným časom chýbali koeficienty postihnutia. "Na paralympiáde by sa to však stávať nemalo," zlostil sa člen realizačného tímu Karol Mihok, zatiaľ čo sa Iveta postupne zmierovala, že bronz zo Salt Lake City v tejto disciplíne neobháji.
Rozdiel od tretej Francúzky Jambaqueovej bol napokon markantný, viac ako dvojsekundový. "Možno za to môže aj choroba. Hoci už ustúpila a antibiotiká som dobrala, fyzička ustúpila. To druhé kolo však bolo lepšie než to prvé. V úvodnom som stratila príliš veľa," smútila Chlebáková.
