Bush si poplietol maďarské revolúcie

Maďarskú revolúciu si v stredu uctil aj americký prezident George Bush, ktorý predniesol krátky prejav na oslavách jej výročia v budove Kongresu. Krajine poďakoval, že stojí po boku Spojených štátov v Iraku a Afganistane. Dojem z prejavu kazilo ďalšie z už legendárnych Bushových prerieknutí. Organizátorom sa totiž poďakoval, že sa mohol zúčastniť na spomienke pri príležitosti 50. výročia revolúcie. Rok 1848 si Bush splietol s rokom 1956.

Omyl možno vznikol v dôsledku toho, že premiér Ferenc Gyurcsány pri návšteve vo Washingtone Busha pozval na jeseň do Budapešti na pompézne oslavy revolúcie z roku 1956. (pm)

Oslavy národného sviatku 15. marca, začiatku revolúcie v rokoch 1848 - 1849, v Maďarsku prebiehali už tradične v znamení politiky a zúriacej volebnej kampane. To je už obvyklé, najväčšiu pozornosť preto pútalo gesto prezidenta Lászla Sólyoma. Ten síce na návrh vlády, ktorej dominuje postkomunistická socialistická strana, poslušne odovzdával najvyššie štátne vyznamenania, jednému vyznamenanému však pritom odmietol podať ruku.

Vopred bolo známe, že Sólyom má výhrady voči trom pocteným. Nesúhlasil, aby ich dostali József Marjai, János Fekete a Emil Mosonyi.

Marjai bol jedným z najvyšších predstaviteľov komunistického režimu, zastával funkcie podpredsedu vlády a ministra obchodu, bol členom ústredného výboru strany. Fekete bol pred rokom 1989 viceprezidentom národnej banky a jeho meno sa spája s enormným zahraničným zadlžením Maďarska. Mosonyi bol projektantom vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros.

Vyznamenania majú podľa odôvodnení dostať tí, ktorí sa zaslúžili o "nezávislé a demokratické Maďarsko".

Mosonyi si po vyznamenanie neprišiel. Fekete si ho prevzal, ale prezident mu v parlamente nápadne nepodal ruku. Svoje gesto však sám o chvíľu spochybnil tým, že podal ruku Marjaimu.

Opačne sa zachoval ďalší z vyznamenaných, bývalý konzervatívny predseda parlamentu po roku 1990 a známy historik György Szabad, ktorý nepodal ruku socialistovi, premiérovi Ferencovi Gyurcsányovi.

"Vláda bola buď necitlivá, alebo vyslovene hľadá konflikt s prezidentom republiky," hodnotí prípad liberálny denník Magyar Hírlap. Kabinet podľa neho nedokáže vysvetliť, prečo vyznamenávať symbolické figúry neskoro kádárovského obdobia, ktorých hlavnou zásluhou bolo, že sa snažili vtedajší režim udržať čo najdlhšie pri živote. Vyznamenania navyše spochybňujú snahu socialistickej strany o obnovu a odpútanie sa od totalitného dedičstva.