Študenti protestujú v Paríži blízko Sorbonny. Proti demonštrujúcemu davu zasahuje polícia. Radikáli sú stále agresívnejší. FOTO -TASR |
V Paríži to vrie. A nezvyčajne intenzívne. Štrajky a demonštrácie patria k francúzskej kultúre a nikoho neprekvapia. Protesty študentov, ktoré trvajú od minulého týždňa, ale trápia nielen vládu. Situácia je vážna. Ide o nový zákon premiéra Dominiqua de Villepina o prvých pracovných zmluvách.
V krajine je veľký zmätok. Extrémisti, ktorí sa na protestoch len priživujú, vycítili šancu a pri zrážkach s políciou sú čoraz agresívnejší. "Chcelo by to len menej legislatívy a viac vyjednávania," zhodnotil pre SME dusnú situáciu francúzsky politológ Jacques Rupnik. Rozhádaní sú študenti medzi sebou - študovať alebo vyjsť na barikády? Rozhádané sú politické strany a vláda sa márne snaží nájsť riešenie.
Z Paríža sa protesty a štrajky univerzít rozšírili do celej krajiny, pridávajú sa aj stredoškoláci a problém nezamestnanosti sa stal ústrednou politickou témou.
Francúzsko zatiaľ márne hľadá recept, ako si poradiť s vysokou nezamestnanosťou, medzi mladými 20-percentnou, ktorá v nižších sociálnych vrstvách dosahuje až 40 percent. Aj preto preto na jeseň minulého roku na predmestiach Paríža vypukli masové nepokoje.
"Paradoxom je, že zákon o pracovných zmluvách pre ľudí do 26 rokov sa študentov vôbec netýka," hovorí Rupnik. Kvalifikovaní študenti nemajú problém nájsť si prácu. Zákon zamestnávateľom umožní prijímať mladých ľudí na skúšobnú lehotu dva roky, počas ktorej ich môžu kedykoľvek bezdôvodne prepustiť. Nový zákon by mal zjednodušiť prijímanie aj prepúšťanie nových zamestnancov a rozhýbať trh práce. Kritikom sa nový zákon nepáči, tvrdia, že nezamestnanosť nezníži, naopak, stúpne sociálna neistota mladých ľudí.
Podľa Rupnika pritom už francúzska ekonomika funguje podobným spôsobom, aký navrhuje zákon, len je to nelegálne. Týka sa to najmä krátkych sezónnych úväzkov. Reforma pracovného zákonníka je podľa neho nutná, ale vláda s ňou mala prísť hneď po voľbách, a nie krátko pred ďalšími, vysvetľuje politológ.
Minister školstva Gilles de Robien tvrdí, že väčšina študentov sa stala obeťou radikálnej skupiny. Mnoho pravicovo orientovaných študentov, ale aj takí, ktorí so zákonom nesúhlasia, sa chce vrátiť na prednášky, čo sa pre blokádu univerzít nedá. K študentom, ktorí sa zúčastňujú na demonštráciách, sa pridali aj iné extrémne skupiny. V zrážkach s políciou sa zranilo niekoľko ľudí, podľa agentúrnych správ je zranených viac policajtov ako demonštrantov.
Premiér Dominique de Villepin zákon zatiaľ vytrvalo obhajuje. Odriekol aj cestu do Berlína a postavil sa pred parlament, aby nový zákon vysvetlil. Podporil ho na diaľku aj prezident Jacques Chirac.
Nepokoje využíva opozícia a Villepinovi klesá popularita zo dňa na deň. Je jedným z kandidátov budúcoročných prezidentských volieb. Ak zákon nestiahne, jeho šance uspieť sa zmenšia. Ak ho nepresadí, bude vyzerať ako slaboch. Šance tak stúpajú jeho straníckemu kolegovi, ministrovi vnútra Nicholasovi Sarkozymu. Na otázku, či premiéra jeho minister podrží, Rupnik odpovedá: "Podrží. Asi ako lano obeseného." Nový zákon je podľa neho dobrý, ale Villepin s ním prišiel v zlom čase.