ch kníh pre deti Baobab. Ako naznačujú už úvodné slová renomovaného hudobného kritika, ide o zaujímavú nahrávku určenú nielen do detských uší.

Väčšina ľudí asi Jakuba prvýkrát zaregistrovala na koncerte Collegia musica, ktoré sa v roku 1997 dalo dokopy kvôli päťdesiatinám Mariána Vargu. Objavil sa tam ako líder predkapely Volvic Pič a objavil sa tam nielen preto, že je Vargov synovec. Podobne ako strýko kedysi v Prúdoch, aj on opustil nádejne sa rozbiehajúcu kapelu. Na rozdiel od neho však na konzervatóriu vydržal dlhšie, začal študovať filozofiu a presťahoval sa do Čiech. Namiesto koncertovania sa venuje filmovej hudbe a teraz pripravil prvú nahrávku.

Najskôr bola ponuka od priateľov z Baobabu, ktorí si vymysleli, že popri knihách vydajú aj hudbu. Presnejšie pesničky na texty z ich kníh, to znamená Morgensterna, Diviša alebo súčasných českých autorov schopných osloviť deti, ako aj dospelých. A zhudobnenie ponúkli práve Jakubovi Kudláčovi.

"Stál som o rozmanitosť," vysvetľuje mladý hudobník. "Deti spravidla nedokážu koncentrovane sledovať dlhšiu plochu, preto som im vyšiel v ústrety častými zmenami nálady. Tomu som podriadil i výber textov. Snažil som sa vpiť do zvuku a atmosféry slov."

Podobne rozmanitá je aj hudba. Z prvkov rôznych žánrov, od jazzu cez hip-hop a klezmer až po uspávanku, Kudláč poskladal desať pesničiek. Základ zvuku tvorí trio klavír, kontrabas a bicie, k tomu sa postupne pridávajú dychové nástroje a hlasy hostí - rappera Ondřeja Anděru, pesničkára Vladimíra Mertu, jeho dcéry, ďalej herečky Zuzany Stivínovej a ďalších spevákov.

"Interpretov som si vyberal podľa typu piesne a spravidla medzi známymi. Majú veľký podiel na výsledku. Speváci dali kus svojej osobnosti, sólisti, najmä trumpeťák Oskar Török, odviedli vynikajúcu prácu. A nebyť rytmiky Radek Němejc a Samo Alexander, ťažko by mala nahrávka takú energiu."

Baomuzikk je jednorazový štúdiový projekt. Koncertnú podobu vzhľadom na množstvo hostí nedostane. Hrajú tu síce aj Kudláčovi bývalí spoluhráči zo skupiny Volvic Pič, no úvahy o comebacku sú podľa neho predčasné: "Šanca je vždy, ale chuť zriedka."

Rodinné korene zase jasne prerážajú v skladbe Haleluja. Pod jej čarovne priezračnými klavírnymi vyhrávkami by mohol byť rovnako podpísaný Marián Varga. Čo vlastne hovorí známy hudobník na debut svojho synovca? "Pokiaľ viem,

Baomuzikk zatiaľ nepočul. Akosi sme sa nemali kedy stretnúť."

Album sa končí úpravou ľudovej melódie Černé oči. Tá prekvapí spomaleným rytmom a dĺžkou pätnásť minút.

"Pokúsil som sa vytvoriť vábničku do spánku, ktorá neustále unikajúc, priťahuje i desí, podobne ako spánok. Tých pätnásť minút je veľmi dôležitých, dá poslucháčovi čas upokojiť sa, vnoriť do predsnového stavu. A hoci doba je rýchla, vyžaduje to svoj čas," uzatvára Jakub Kudláč.