Zuza Ferenczová, Anton Medowits: Rečičky o Divadlo Kaplnka VŠMU v Bratislave o Dramaturgia: Katarína Mrázková o Scéna a kostýmy: Lukáš Wurfl o Hudba: Žltý o Produkcia: Daria Franková, Katarína Kurillová o Réžia: Viera Dubačová o Pedagogické vedenie: Emília Vášáryová, Peter Šimun, Juraj Nvota, Mirka Čibenková, Jozef Ciller, Milan Čorba, Ján Kocman, Svetlana Waradzinová o Hrajú: Tatiana Poláková, Ľubomír Bukový o Premiéra 14. 3.

Starobylými priestormi, utopenými v pochmúrnom šere, sa nesie temná hudba. Neveľké hľadisko sa ťahá v troch radoch pozdĺž bočnej steny. Javisko sľubujú dve ležoviská po oboch stranách priestoru a výklenky ako jeho prirodzená súčasť, ktoré budú slúžiť ako auto, záchod či balkón.

Na jednej z postelí sa zobúdzajú dvaja mladí ľudia, ktorých spojila náhodná hra svetiel v nočnom klube. Bez okolkov začínajú trúsiť reči o tom, čo sa medzi nimi stalo. Všetko nasvedčuje tomu, že došlo k praobyčajnému sexu, o kvalite ktorého možno pochybovať. Bea, dvadsaťtriročná vysokoškoláčka, cíti odpor, je jej na vracanie zo seba aj zo sveta. Nepripúšťa si osamelosť.

Chlapcovi, s ktorým sa vyspala, neverí, predsa však nedopustí, aby išlo iba o jedinú noc, a preto nevylúči možnosť ďalších súloží. Má fantáziu, že by jeden nepovedal, sexuálne predstavy z nej sršia prúdom. Miloša raz rozvášňuje, inokedy prekvapuje, občas mu naháňa strach. Stále ju však berie. Dievčina ho svojou spupnosťou, hnevom a záhadným smútkom v duši priťahuje. Je nevyrovnaná, ale spontánna a pevná.

Spočiatku sa iba oddávajú sexu, no postupne, tak ako sa na javisku presúvajú z jedného stanovišťa na druhé, sa do vážno-smiešnych dialógov tlačia otázky, ktoré naznačujú, že téma zďaleka nie je vyčerpaná. Menia sa intímne pocity a vzájomný pohľad. Dvojica sa pomaly, ale isto dostáva pod svoju kožu, odhaľuje svoj vkus, priznáva minulosť. A až keď sa skončí prvé veľké kolo dobýjania spoločného teritória, padne otázka, či by tu mohlo ísť o vzťah.

So sympatickou nezávislou mladou dvojicou zrazu začíname otvorene hovoriť o tom, ako ďaleko môže mať sex od rozkoše a kadiaľ vedie cesta k dobrému orgazmu. Cez erotické, letmé dotyky však iba tušíme dráždivú telesnú blízkosť. Silu tu majú slová. Možno vzbudia ostych, no pod ich váhou sa na javisku rodí krehký, čistý príbeh. Kým autori a protagonisti v ňom s chuťou balansujú, divák ostáva v napätí, kadiaľ sa rozohraná partia bude uberať. Pôjde o skrotenie zlej ženy, alebo sa raz opäť stretli Rómeo s Júliou?

Netreba si lámať hlavu. Svieža, odvážna výpoveď hovorí sama za seba. Jadrným, miestami drsným, ale citlivým, hĺbavým a "mládeži prístupným" jazykom zatína do živého. A čo na to divák? Povedzme iba toľko: "Nejdem do krčmy, čosi mi to pripomenulo."