FOTO - TASR
BRATISLAVA - Slovensko možno zastaví predaj 49-percentného podielu v Transpetrole, ktorú sa od ruského ropného gigantu Jukos chystá kúpiť iná ruská spoločnosť Russnefť. Ani januárový kontrakt s Jukos Finance, dcérskou spoločnosťou Jukosu, tak pre Rosnefť nie je dostatočnou zárukou, že akcie skutočne získa. Slovensko môže uplatniť právo veta, ktoré mu dáva zmluva s Jukosom z roku 2002, podpísaná pri pôvodnom predaji akcií slovenského ropného prepravcu.
Ministerstvo zmenilo priority
Zdá sa, že spätne odkúpiť minoritný balík akcií by mohlo byť pre Slovensko dokonca výhodné. Russnefť sa s Jukos Finance dohodol, že akcie kúpi za 103 miliónov dolárov. Slovenská vláda menšinový podiel v Transpetrole Jukosu pred štyrmi rokmi predala za 74 miliónov. Koruna sa však medzičasom posilnila, čo znamená, že ak Rusi nezmenia cenu, Slovensko by na odkúpení mohlo zarobiť bezmála 250 miliónov dolárov.
Obrat v zámeroch vlády naznačuje zmena rétoriky ministerstva hospodárstva, ktoré spravuje zostávajúcich 51 percent akcií Transpetrolu. V polovici februára bolo jednou z jeho priorít, aby sa rýchlo uzavrela transakcia medzi ruskými firmami. V priebehu dvoch týždňov sa zámer zo zoznamu priorít vytratil. "Stanovil som si iné," citovali ministra hospodárstva Jirka Malchárka na začiatku marca Hospodárske noviny.
O zámere vlády zastaviť transakciu však ministerstvo tiež nehovorí. "Nemáme žiadne informácie, ktoré by to potvrdzovali," povedal hovorca rezortu Robert Beňo. Zámer zatiaľ nepotvrdil ani hovorca premiéra Martin Maruška. "Nemám takúto informáciu," dodal.
Zásady kontra dobré vzťahy s Moskvou
V polovici februára ministerstvo považovalo predaj akcií Russneftu, ktorej väčšinu vlastní Michail Guceriev, blízky ruskému prezidentovi Vladimírovi Putinovi, za najlepšiu možnosť, ako si udržať dobré vzťahy z Kremľom. Zároveň si tak chcelo udržať nad investíciou prehľad.
Proti predaju pritom stojí niekoľko argumentov. Keby podiel v Transpetrole získala ruská ťažobná spoločnosť, podľa energetického analytika Karla Hirmana by to znamenalo porušenie všeobecne platnej zásady v ropnom obchode, že vlastníkom distribučnej siete by nemal byť producent ropy. "Ten by mal zarábať na predaji suroviny, nie na jej distribúcii," hovorí. Prepravné kapacity podľa neho vlastní buď štát, ako v Česku a v Rusku, alebo rafinéria ako napríklad v Litve a Maďarsku.
Russnefť je hlavným dodávateľom suroviny pre Slovnaft, a keby získala podiel v Transpetrole, ďalej by sa zvýšila závislosť krajiny od dodávok ropy z Ruska. Zámerom energetickej politiky, ktorú v januári predstavil Malchárek, je naopak zdroje rozdeliť. Za pravdu mu dali aj problémy s dodávkami ruského plynu zo začiatku tohto a s dodávkami ropy z polovice minulého roka.
Odkúpenie minoritného podielu v Transpetrole by mohlo Slovensku pomôcť vyriešiť problém nedostatočných zásob ropy a ropných produktov. Krajina sa pri vstupe do Európskej únie zaviazala, že aktuálne
60-dňové zásoby zvýši na 90 dní. Splnenie záväzku si vyžiada vyše tri miliardy korún a mala by ho splniť do roku 2008, inak jej hrozí vysoká pokuta. "Spätné odkúpenie akcií Transpetrolu by vyriešeniu tohto problému výrazne pomohlo a odľahčilo by štátny rozpočet," povedal Hirman.
Litva už kupuje späť
Ak slovenská vláda obchod zastaví, zvolí podobné riešenie ako Litva. Tamojšia vláda minulý týždeň rozhodla, že od Jukosu, ktorý má problémy, odkúpi spať akcie štátnej rafinérie Mažeikiu Nafta,
i keď sa o podiel v podniku zaujímala aj poľská petrochemická spoločnosť PKN Orlen a kazašský KazmunaiGas. Litovčania uvažujú, že akcie domácej rafinérie potom ponúknu inému strategickému investorovi.
