Bez vyhrievaných trávnikov sa slovenské kluby nepohnú dopredu

FOTO - ARCHÍV

O jeho výstavbe uvažujú v Žiline, Ružomberku, Banskej Bystrici, ale prvý by mali položiť v lete v Trnave, kde bude hrávať reprezentácia kvalifikáciu Za posledné tri roky sa v slovenskej futbalovej Corgoň lige neodohralo kompletne ani jediné prvé jarné kolo. Prekladanie zápasov či celého programu sa stalo skraja sezóny v našich zemepisných šírkach už akýmsi národným folklórom. Každý o ňom rozpráva, viacerí sa na túto tému dlhodobo bavia, no zatiaľ nik nedokáže rozumne skrotiť problémy, ktoré vanie pod Tatry februárové a marcové počasie.

Situácia so stavom futbalových ihrísk začína byť kritická. Nepomohol ani vopred plánovaný týždňový odklad úvodného kola z posledného februárového víkendu. Hoci liga nakoniec odštartovala, z desiatich stretnutí prvých dvoch kôl sa štyri ani nezačali. A prognózy na najbližšiu sobotu a nedeľu nevyzerajú znova optimisticky.

Slovensko nie je jediná krajina, kde si fanúšik na programové zmeny v tomto období pomaly už zvykol. Rošády, hoci s menšou periodicitou, neobchádzajú ani českú, poľskú, maďarskú či rakúsku najvyššiu súťaž. Výsledkom zmien je na všetkých miestach absencia vyhrievaných trávnikov.

Je to jediná správna cesta

"V našich podmienkach sú jediným možným riešením, ako sa vyhnúť odkladaniu zápasov. Je to jediná správna cesta, na ktorú by sme sa mali vydať. Pre ligový futbal však nemá zmysel, aby ho mal jeden či dva štadióny. Kluby by mali vyvinúť spoločnú iniciatívu a hľadať peniaze na ich výstavbu," tvrdí generálny sekretár banskobystrickej Dukly Tomáš Geist.

V západoeurópskych ligách sa nájde dnes už len minimum klubov, ktoré ich nemajú. Tento trend sa stal bežnou súčasťou moderného vybavenia štadiónov. Podobný komfort je pre všetky slovenské ligové mužstvá zatiaľ utópiou. Polovica účastníkov Corgoň ligy napríklad nemá ani umelé osvetlenie!

V susednom Česku hrá na vyhrievaných trávnikoch osem zo šestnástich mužstiev. Podľa manažéra majstrovskej Artmedie Petra Kašpara je najväčší problém v peniazoch. "Česko je ekonomicky silnejšia krajina. Výstavba vyhrievaného trávnika u nás by tak zaťažila rozpočet hociktorého klubu, že by mohol i skrachovať. Každý by ho rád mal, ale nevidím to reálne. Rovnako tak ani pre počasie meniť systém súťaže na jar - jeseň. Keď už, potom dávam prednosť vyhrievanému pred umelým. Je prirodzenejší a futbalisti sa na ňom cítia lepšie. Má väčšiu budúcnosť."

20 miliónov + ďalšie náklady

Prax čoraz presvedčivejšie ukazuje, že sú nevyhnutnosťou. Vedia to všetci kluboví funkcionári. Rovnako tak, že náklady na ich výstavbu by zhltli okolo dvadsať miliónov korún. Suma, ktorá väčšine z nich vyráža dych. Suma, ktorá vyvoláva efekt účinne zatiahnutej ručnej brzdy na ich existenciu.

Veď v prípade ekonomicky slabších klubov ide o číslo porovnateľné s celoročnými rozpočtami. A ani pre solventnejšie to nie je práve bagateľ. Najmä preto, lebo len inštaláciou rúrok pod trávnik, v ktorých sa ohrieva nemrznúca zmes na prijateľnú teplotu, sa celá investícia zďaleka nekončí.

Každodenná prevádzka by vyšla klub na pravidelných zhruba pätnásťtisíc korún. Za mesiac takmer pol milióna, čo sa niekde pohybuje na úrovni výdavkov za mzdy hráčom. Slovenské kluby však nebudú ďaleko od tohto čísla, keď o pár týždňov vyúčtujú všetky platby za vykonané práce na úpravu terajších plôch.

Športový riaditeľ zväzu a šéf jeho Ligovej komisie Vladimír Wänke hádže horúci zemiak na druhú stranu. Podľa neho sa zmenám zápasov v tomto období nevyhneme, kým na štadiónoch nebudú iné povrchy ako terajšie. Je to vraj jediné východisko, ktoré môžu ovplyvniť iba kluby.

Prezidenti, manažéri, ekonómovia i ďalší v našich ligových mužstvách stoja na rázcestí. Čas hrá proti nim, pretože čas i poveternostné podmienky ich tlačia k múru. Hoci sa peniaze v mestách s vysokou nezamestnanosťou a slabou infraštruktúrou nezháňajú ľahko, súčasný stav je ťažko udržateľný.

Dilema: vyhrievané alebo umelé?

Majú dve možnosti - rozhodnúť sa pre finančne náročnejšie vyhrievané alebo lacnejšie umelé trávniky, ktoré si nevyžadujú toľko peňazí na chod. Aj preto sa niektorí chodia radiť do Trenčína. Ten jediný hrá najvyššiu súťaž na umelom povrchu, ktorý spĺňa kritériá Medzinárodnej futbalovej asociácie.

Predseda predstavenstva AS Róbert Rybníček si ho nevie vynachváliť. "Úžasný projekt, najmä v tomto období nenahraditeľný. Je to komfortné riešenie aj z hľadiska zimnej prípravy. Hráči nemusia nikam cestovať a majú všetko na jednom mieste. Navyše, čo je veľmi dôležité, nový trávnik šetrí klubu cestovné náklady i peniaze vynaložené v minulosti za prenájom cudzích ihrísk." Trenčania vďaka tejto novinke usporia viac ako pol milióna korún.

O vyhrievaných trávnikoch nahlas uvažujú v Banskej Bystrici, Ružomberku a Žiline, kde sú podmienky na začiatku jari hádam najhoršie. Historicky prvý by však mali položiť v Trnave. Už aj preto, lebo na Štadióne Antona Malatinského bude hrať kvalifikáciu majstrovstiev Európy 2008 slovenská futbalová reprezentácia. V spolupráci s mestom a Slovenským futbalovým zväzom by mohol byť v lete hotový. Pochopiteľne, že vyhrievanie hracej plochy bude samozrejmosťou aj na plánovanom národnom štadióne v Bratislave.

Trávniky v Česku

Vyhrievané Prírodné

Sparta Příbram

Slavia Brno

Slovácko Ostrava

Jablonec Blšany

Liberec Jihlava

Teplice Olomouc

Plzeň Zlín

M. Boleslav Most

Trávniky na Slovensku

Prírodné