FOTO - ARCHÍV

Za všetkým hľadaj ženu. Aj takto by sa mohol začínať príbeh najväčšieho astronóma 18. storočia Williama Herschela, objaviteľa planéty Urán. Jeho sestra Caroline mu neúnavne pomáhala aj pri stavbe ďalekohľadov, aj pri dlhých a náročných astronomických pozorovaniach. Od chvíle, keď Herschel objavil siedmu planétu slnečnej sústavy, uplynulo 13. marca 225 rokov.

Urán patrí k menej preskúmaným planétam, navštívila ho doteraz iba jediná sonda - Voyager 2 pred dvadsiatimi rokmi. Možno nás prekvapí, že má tiež prstence ako Saturn, len ich zle vidieť, alebo to, že jeden z jeho satelitov, Miranda, je unikátnym zjavom (podľa všetkého sa niekoľkokrát rozpadla, napriek tomu však krúži okolo Uránu ďalej).

Možno ešte menej ako o Uráne sa vie o Williamovi Herschelovi. Narodil sa roku 1738 v nemeckom Hannoveri a po otcovi zdedil povolanie hudobníka vo vojenskej kapele. Astronómiu pestoval iba ako koníčka. Do anglického Bathu, kde prežil väčšinu života, ho vyhnala sedemročná vojna. Aj na ostrovoch ho živila hudba, tentoraz hral na organ. Nočnú oblohu však začínal mať čoraz radšej a jej štúdiu sa začal venovať systematickejšie.

Herschel mal nepokojného ducha, veľké plány a neuveriteľnú trpezlivosť. Veril, že v kozme musí byť život (minimálne na Mesiaci), preto sa rozhodol, že oblohu poriadne preskúma a zistí prípadné ďalšie známky mimozemského života. A na mušku si zobral nielen blízke planéty vrátane Slnka a Mesiaca, ale najmä najvzdialenejšie a najhmlistejšie objekty. Vedel, že ak má v kozme naozaj niečo objaviť, musí to byť ďaleko, tak ďaleko, aby tam druhí nedohliadli.

S pomocou Caroline, ktorá fungovala ako jeho asistentka, vytvoril veľa vynikajúcich ďalekohľadov. Keď v marci 1781 za jasnej noci prehľadával oblohu vlastnoručne vyrobeným 15-centimetrovým ďalekohľadom, narazil na čosi nezvyčajné. Najskôr si myslel, že je to buď hviezda, alebo kométa. Po niekoľkých dňoch ďalších pozorovaní sa však ukázalo, že je to nová planéta.

Herschel vďaka svojej nástojčivosti urobil jeden z najväčších amatérskych objavov v histórii astronómie. Súčasne sa zaslúžil o to, že po veľmi dlhom čase slnečná sústava konečne dostala dôstojný prírastok do rodiny, lebo Merkúr, Venušu, Mars, Jupiter aj Saturn poznali už starí Gréci. Neúnavný vesmírny lovec mal aj šťastie. Nebol prvý, kto čudný objekt pozoroval, všetci pred ním ho však považovali za hviezdu.

Pretože Herschel bol nielen pracovitý, ale aj múdry, nazval novú planétu Georgium Sidus (Jurajova hviezda) na počesť anglického panovníka (na Urán sa jej meno zmenilo až o 60 rokov). Nečudo, že kráľ ho za odmenu vymenoval dvorným astronómom. Herschel dostal od Juraja III. štipendium a stal sa členom Kráľovskej akadémie. Keďže si takto zabezpečil nielen slávu, ale aj dostatok prostriedkov na vedu, začal sa jej venovať profesionálne.

Zoznámil sa s Messierovým katalógom hmlovín a hviezdokôp, a priam sa zamiloval do tých tajomných vesmírnych útvarov, skrývajúcich sa v najzapadnutejších kútoch oblohy. Pretože už s Caroline vyrobili dokonalejší ďalekohľad - mal priemer 47,5 cm - mohol ich študovať systematickejšie. V októbri 1783 objavil hmlovinu, ktorú dnes označujeme NGC 7184. Potom ešte na oblohe našiel dovedna okolo 2,5 tisíca ďalších nových objektov, väčšinou hmlovín a hviezdokôp. Objavil aj to, že slnečná sústava sa pohybuje priestorom, prvý zbadal aj Saturnov mesiac Enceladus. Ten by práve teraz dobre zapadol do Herschelovej viery v mimozemský život.

Vedci totiž na snímkach zo sondy Cassini pred týždňom zistili, že z povrchu tohto zmrznutého mesiaca podľa všetkého pramenia gejzíry vody. A aj keď voda ešte samozrejme neznamená život (sú potrebné aj ďalšie podmienky), Herschela by nepochybne potešilo, ako sa zvyšuje aspoň pravdepodobnosť, že raz kdesi nejakú mimozemskú formu života predsa len objavíme.

Zajtra - Josef Mengele