sa hneď prejavil, diskutovalo sa najmä o misii v Kongu, energetickej politike únie a euroústave.

Berlín zvažuje, že sa postaví na čelo malej vojenskej jednotky, ktorá zabezpečí pokojný priebeh konžských júnových parlamentných a prezidentských volieb. Európska únia sa rozhodla pomôcť africkému štátu, ktorý bojuje s dedičstvom päťročnej občianskej vojny, v ktorej zahynuli štyri milióny ľudí.

Francúzska a nemecká vláda už niekoľko týždňov tajne rokuje o tom, ako oživiť euroústavu. Jej dnešnú podobu odmietli v referende Francúzi a Holanďania. Ďalších 14 krajín vrátane Slovenska už dokument schválilo.

Berlín a Paríž chcú, aby sa ústava obmenila a opäť ju predložili Európanom. Merkelová ani Chirac sa včera k tejto téme oficiálne nevyjadrovali, na verejnosť však prenikli hlavné body plánu. Podľa ich predstáv sa ústava zredukuje na prvé dve časti - kompetencie Európskej únie a chartu základných ľudských práv. Z textu vypadne tretia ekonomická časť, ktorú nahradí sociálna charta a potom ju ratifikujú národné parlamenty. Takto upravený text by potom mali schváliť občania únie v celoeurópskom referende. Európsky parlament už navrhol Deň Európy 9. mája v roku 2009. Resuscitácia ústavy by mala odštartovať počas nemeckého predsedníctva v únii, v prvej polovici budúceho roka.

Témou ministerského zasadnutia boli aj problémy s prisťahovalcami z tretích krajín. Francúzsko vlani čelilo obrovským protestom moslimskej menšiny, starosti s integráciou má aj jeho sused, kde mnoho prisťahovalcov ani nevie po nemecky.

"Ak sa teraz rozhliadneme po Nemecku, koľko mladých ľudí tureckého pôvodu nemá nijaké vzdelanie, treba s tým niečo urobiť," poznamenala kancelárka.

V Nemecku žije vyše sedem miliónov prisťahovalcov, najpočetnejšia skupina sú Turci. Vo Francúzsku sú tri milióny imigrantov, čo je šesť percent z počtu obyvateľov. Najviac ich pochádza z bývalých kolónií v severnej Afrike - Alžírska, Maroka a Tuniska.

(hud, čtk)