odnotového hľadiska.

Prvý zväzok odborného radu a prvý zväzok edície Knižnica slovenskej literatúry predstavujú dve aj výtvarne (Tibor Hrapka) príťažlivé knihy, ktorých autorkou a zostavovateľkou je vedecká pracovníčka Ústavu slovenskej literatúry SAV Marcela Mikulová. Jozefovi Gregorovi Tajovskému, ale aj iným autorom slovenskej literatúry konca 19. a začiatku 20. storočia, sa výskumne venuje vyše 15 rokov.

Tajovského obrodenecká moderna už v obsahu sľubuje odborný zážitok v podobe tematických blokov, ktoré anticipujú Mikulovej zámer: predstaviť ho nie ako povinného autora zo školských osnov, ale ako autora, ktorého už dnes "nemusíme podceňovať", ani "nestratíme na prestíži, keď ho budeme mať radi" vzhľadom na jeho vzťah k obyčajným ľuďom, i jeho "zmysel pre humor a sebairóniu". Súčasne uvádza, že nie všetky Tajovského texty znesú prísne umelecké kritériá.

Autorka rozvíja také témy, ako sú realizmus vo vzťahu k novej poetike, realistická fikcia, problematika ústredných postáv a rozprávača-autora či črty-exemplá v Tajovského próze. Uvádza tiež motívy, ktoré pre tohto autora nie sú časté, skôr výnimočné. Marcela Mikulová tieto témy dotvára precíznou analýzou množstva Tajovského próz - tých "čítankových" i tých menej známych. Dopĺňa ich básňami, článkami, spomienkovými črtami a úryvkami z korešpondencie, pridáva Tajovského v kritike a spomienkach, a tak máme obraz tohto slovenského spisovateľa z prelomu 19. a 20. storočia, zdá sa, kompletný.

Lenže, ako poznamenáva, obišla vedome a schválne Tajovského dramatickú tvorbu so zdôvodnením, že tá má špecifický charakter a plnohodnotnosť nadobúda až inscenovaním. Prirodzene, že v súbore J. G. Tajovský: Prózy nie sú všetky jeho poviedky či črty, editorka nezaradila prózy "poznačené mentorstvom alebo otvorenou agitáciou". Jej zámerom bolo "predstaviť jednotlivé vývinové fázy Tajovského tvorby i šírku jeho tematického záberu". Osobnosť Tajovského je stvárnená tak a v takej miere, že môže byť príťažlivá, objavná a aktuálna aj pre súčasného čitateľa.

Mikulová, skúmajúc prózy i životné osudy Tajovského, osamelého, frustrovaného, vykoreneného a traumatizovaného autora, prichádza k záveru, že sa chcel stať realistickým spisovateľom, ,,ale nemal na to mentálne predpoklady - narodil sa už do inej doby, a tak musel svoj subjektivizmus a pátos autorskej účasti prekódovať na univerzalizmus moderny".

Marcela Mikulová: Tajovského obrodenecká moderna l Kalligram a Ústav slovenskej literatúry SAV l Bratislava 2005

Autor: GABRIELA RAKÚSOVÁ(Autorka je literárna kritička)