Dzurindova zlomenina sa stala samostatnou témou ich stretnutia. "Premiér si zlomil nohu, teraz ho môžem konečne vyzvať na bežecký súboj," hovoril Bush novinárom a tým americkým vysvetľoval, že Dzurinda pravidelne behá.
"Prišiel som so zlomenou nohou, ale šťastným srdcom," reagoval Dzurinda a nikomu nevysvetľoval, že priateľstvo s Bushom mu tri mesiace pred voľbami padne vhod.
Bushov tím má Dzurindove nohy asi zaznačené ako špeciálne poznávacie znamenie. Bush mu totiž pri odchode daroval koženú tašku s prezidentským symbolom a v nej modrú šuštiakovú bežeckú súpravu a maratónky s americkou a slovenskou vlajkou na jazyku.
Od Dzurindu dostal slovenský hokejový dres s číslom jedna a menom Bush. Predseda parlamentu Béla Bugár mu odovzdal karikatúru bieloruského prezidenta Lukašenka. Tak ako Blairovi aj Bushovi sa údajne obrázok od karikaturistu denníka SME Shootyho veľmi páčil.
Potom sa rozlúčili. Pre Dzurindu to bolo veľmi pravdepodobne posledné stretnutie
s Bushom v Bielom dome.
Pred Biely dom ho vytlačili na vozíku. Vo dverách si znovu zobral barle a pomaly dokráčal pred mikrofóny. Krátky brífing zvládol postojačky, opretý o barle. Keď nasadol do čiernej limuzíny, jeho hovorca a šéfka kancelárie sa spolu s americkým veľvyslancom na Slovensku Rodolphem Valleem odfotili pred vchodom do Bieleho domu.
Vo Washingtone bolo včera 20 stupňov a svietilo slnko. (kos)
