Bush si síce pozorne vypočul Dzurindove slová, že Slováci čakajú na konkrétne kroky, ktoré by viedli k zrušeniu vízovej povinnosti, ale nesľúbil žiaden výrazný pokrok. Dzurinda na to reagoval, že musíme byť trpezliví a realistickí. Jedinou zmenou by malo byť predĺženie trvania pracovných víz z jedného na tri roky.

Druhou témou ich rozhovoru bola vzdelanostná ekonomika. Dzurinda so sebou do USA zobral desať akademikov, ktorí si mohli vo Washingtone pozrieť, ako je financovaná veda a výskum, špeciálne v zdravotníctve.

Okrem toho hovorili o Iráne, Iraku, Bielorusku.

Dzurinda tvrdí, že Bush je rád, že Slovensko sa stalo nestálym členom Bezpečnostnej rady OSN, lebo "my budeme vždy stáť na strane šírenia slobody".

Po britskom premiérovi Tonym Blairovi si Dzurinda vypočul slová chvály a obdivu aj od amerického prezidenta Georgea Busha. "Ľudia v politike veľa hovoria, vy ste konali," povedal mu prezident Bush.

Dzurinda zdôrazňoval, že sú dobrí priatelia a v zahraničnej politike majú podobný pohľad na svet.

Denník Washington Post včera uverejnil Dzurindov článok o Bielorusku, v ktorom píše, že po nežnej revolúcii v Československu a oranžovej na Ukrajine by teraz mohla prísť modrá revolúcia v Bielorusku. Bieloruská opozícia chce podľa Dzurindu raz mesačne zapaľovať v oknách sviečky a ľudia budú nosiť modré nohavice.

Bush a Dzurinda sa stretli v Bielom dome už tretí raz, ale až táto návšteva mala takmer dôverný charakter. Dzurinda býval v Blair House, kde americkí prezidenti ubytúvajú len priateľov.

Prvý raz predstúpil Dzurinda a Bush pred slovenských novinárov v Oválnej pracovni.

Otázky nakoniec nemohli položiť, lebo Bush údajne nechcel čeliť nepríjemným otázkam amerických novinárov pred jeho večerným prejavom k tretiemu výročiu vojny v Iraku.

Po desiatich minútach, v ktorých Bush aj Dzurinda zhrnuli, o čom spolu hovorili, novinári museli vypnúť kamery a mikrofóny a rýchlo opustiť Biely dom.

Vtedy sa Bush postavil a pomohol Dzurindovi vstať. Kým mu ochrankár podal barle, americký prezident ho podopieral.