Taiwanský robotník pracuje na zábradlí v prístave na ostrove Kinmen, nachádzajúcom sa v tesnom susedstve s Čínou. Práve tento prístav sa stane svedkom prvej obchodnej výmeny medzi „vzbúrencami“ na Taiwane a Pekingom. FOTO – REUTERS
PEKING – Peking včera váhavo a neochotne, ale predsa otvoril dvere pre historické nadviazanie spojenia s Taiwanom, keď akceptoval plán Tchaj-peja na limitovanú výmenu medzi pevninskou Čínou a pobrežnými ostrovmi, ktoré komunisti považujú už vyše päťdesiat rokov za vzbúrenecké.
Tchaj-pej privítal túto správu s uspokojením. Predstavuje vzácnu známku pokroku vo vzťahoch s Čínou. Po tohtoročnom zvolení Čen Šuej-piena za taiwanského prezidenta sa podozrievavosť a nevraživosť medzi Tchaj-pejom a Pekingom ešte zväčšila.
Peking presadzoval počas rokovaní neobmedzený obchod, dopravu a poštovú výmenu, takzvané „tri spojenia“. Taiwan si ale na príliš blízke vzťahy s Čínou dáva stále veľký pozor. Čínska štátna tlačová agentúra citovala predstaviteľa z pobrežnej provincie Fu-ťien, podľa ktorého taiwanský plán nie je dostatočný. Napriek tomu tento predstaviteľ povedal, že „pevninská časť Číny je ochotná podať pomocnú ruku“.
Taiwanský kabinet schválil tento mesiac smernice, ktoré ukončujú platnosť vyše päťdesiatročného zákazu priamych kontaktov s Čínou. Taiwan teraz požaduje, aby všetky výmeny prebiehali prostredníctvom tretích krajín, hoci pašeráci z oboch strán veselo obchodujú v Taiwanskej úžine a taiwanskí rybári pravidelne pristávajú v Číne. V tomto zmysle je to skôr symbolický krok, ktorý legalizuje už existujúcu situáciu.
Taiwanský kabinet schválil tzv. „mini tri spojenia“ medzi opevnenými ostrovmi Quemoy, Matsu a Fu-ťien. Tento plán by mal umožniť kontakty medzi obyvateľmi pevninskej Číny a Taiwanu.
Obyvateľom z malých ostrovov umožnia navštevovať pútnické miesta v Číne. Na druhej strane by malo približne 700 obyvateľov Číny získať možnosť navštevovať ostrovy. Návšteva sa môže uskutočniť kedykoľvek a môže trvať najviac sedem dní.
Taiwanskí predstavitelia hovoria, že rozsiahlejšie spojenie závisí od ochoty Číny obnoviť dialóg na najvyššej úrovni. Ten je od polovice roku 1999 na bode mrazu, lebo vtedajší taiwanský prezident Li Teng-chuej nahneval Peking, keď nazval vzťahy medzi oboma vládami „zvláštnymi vzťahmi medzi dvoma štátmi“. Čína považuje Taiwan za odtrhnutú provinciu od oddelenia počas občianskej vojny v roku 1949 a pohrozila, že zaútočí, ak ostrov vyhlási nezávislosť. Peking je voči novému prezidentovi Čen Šuej-pienovi, ktorý sa v minulosti postavil za nezávislosť, veľmi podozrievavý. Odmieta s ním rokovať, pokiaľ nepristúpi na princíp „jednej Číny“. Čen sa tomu bráni zo strachu, aby to Taiwan nezaväzovalo k zjednoteniu s pevninou.
Zdá sa, že Peking sa snaží za každú cenu nebrať obmedzené výmeny ako prelomový moment. Možno kalkuluje s tým, že legalizácia obchodovania v malom rozsahu a cestovania cez Taiwanskú úžinu povedie v Taiwane k požiadavkám na rozsiahlejšie otvorenie. Taiwanskí investori totiž v Číne investovali vyše 40 miliárd amerických dolárov a stále hlasnejšie sa dožadujú priameho spojenia. Väčšina z nich pravidelne dochádza do svojich podnikov v Číne cez Hongkong. Táto cesta predstavuje zbytočné finančné aj časové náklady. (reuters, mch)
