Z dvoch možností sa naplnila tá horšia. Dmitrij Vaľukevič cestoval do Moskvy s piatym svetovým výkonom sezóny, no v trojskokanskej kvalifikácii skončil posledný, dvadsiaty tretí. Pred zrakmi celej jeho rodiny, ktorá sa usadila v hľadisku haly Olimpijskij.

Koncom januára na bratislavskom mítingu Elán skočil v troch zo šiestich pokusov za 17 metrov (najdlhším 17,19 utvoril slovenský rekord). V sobotu sa však nedostal ani raz čo len za šestnásť...

Vaľukevič ide naplno v akýchkoľvek pretekoch, aj malých, nevýznamných, tvrdí jeho kouč a dodáva, že je to jeho silná stránka. "Keď však dáte všetko do nesprávneho pohybu, výsledkom je podpriemerný, priam nováčikovský výkon," pripomína. "Mám problémy s technikou," priznal v sobotu Dmitrij. "Musím na nej ďalej pracovať."

Jeho tréner dovysvetľoval: "Je kdesi medzi starou a novou technikou. Novú ešte nedostal do krvi a nedokáže sa už vrátiť ani ku starej. Problém je v hlave. Vrátiť sa späť nemá zmysel, musí to prebojovať."

Beskrovnyj má vysoké ambície. Dmitrijovo desiate miesto na vlaňajšom letnom svetovom šampionáte v Helsinkách odmieta pokladať za ktovieaký úspech, lebo jeho potenciál je vyšší. "Slovensko bolo možno vďačné aj zaň, no miesta horšie ako šieste sú nič," tvrdí.

Všetko zlé je na niečo aj dobré. Bude to platiť aj vo Vaľukevičovom prípade? "Dúfam," nádeja sa tréner. (mo)