BRATISLAVA - Prečo si verejnosť myslí, že členovia strán sú zvýhodňovaní pred nestraníkmi? Dôvodom sú podľa sociológa Pavla Haulíka "klientelisticko-korupčné" vzťahy v politike. "Objavujú sa silné podozrenia, že to takto v politike funguje," hovorí Haulík.
O zvýhodňovaní straníkov sú presvedčení hlavne prívrženci Slobodného fóra, komunistov a Smeru. "Kto je presvedčený, že to tak je, ten uznáva, že vo fungovaní politického systému nie je niečo v poriadku," hovorí sociológ. Podľa neho je pochopiteľné, že sympatizanti opozičných strán majú kritickejší názor ako sympatizanti vládnych strán.
Prieskum tiež ukázal, že o zvýhodnení sú najviac presvedčení ľudia s vysokoškolským vzdelaním, čo je podľa Haulíka podmienené aj stupňom poznania. Pritom práve vysokoškoláci v prieskume najmenej odmietali, že by sa raz mohli stať členmi niektorej zo strán. Ide o skupinu ľudí, ktorá môže mať motiváciu i osobnostné predpoklady, aby sa verejne angažovali. Spoločnosť by sa podľa Haulíka mala dostať do stavu, že každý nebude automaticky podozrievaný, že je v politike len pre vlastnú zištnosť.
Hoci väčšina ľudí nikdy nebola a ani nechce byť organizovaná v nijakej strane, časť opýtaných v prieskume pripúšťa, že raz sa možno zapoja do straníckeho života. Takých prívržencov majú najviac relatívne nové strany SDKÚ, Smer a SF. Naopak, už menej zrejmé je to pre HZDS, KDH či SMK.
Haulík to vysvetľuje tým, že SDKÚ, Smer či SF sú strany "v pohybe" a ľudia asi predpokladajú, že stranícka hierarchia nie je taká tuhá, aby nemohli preniknúť vyššie. Naopak, KDH má jasnú ideológiu, nemenné postoje, vybudované stranícke štruktúry a podľa sociológa pre človeka zvonku nie je jednoduché v nich postupovať a nemusí ani pociťovať potrebu, aby do nich vôbec vstupoval. (sp)
