BRATISLAVA - Ľudia sa nechcú angažovať v politických stranách, sú však presvedčení, že členovia strán sú zvýhodňovaní na úkor nestraníkov. Až 65 percent ľudí podľa prieskumu agentúry MVK nebolo nikdy členom nijakej strany a ani sa ním nechcú stať a 71 percent ľudí je presvedčených o zvýhodňovaní straníkov pred nestraníkmi.
Podľa sociológa Pavla Haulíka "nie je dobré", že ľudia nemajú záujem o politiku. Ak ho neprejavujú ani ľudia, ktorí sú na ňu predurčení, strany majú slabú členskú základňu a ovládajú ich malé skupiny ľudí z centier.
Zuzana Wienk z Aliancie fair-play nevidí na nezáujme ľudí nič negatívne ani neobvyklé. Dôvodov podľa nej môže byť viac. Od všeobecného celosvetového trendu, keď politické angažovanie nie je už pre ľudí atraktívne, až po veľkú nedôveru verejnosti k našim politickým stranám. "Škandály jednotlivých strán a ich frekvencia môžu poškodzovať imidž celého prostredia a bojkot politickej objednávky ľudia signalizujú už dlhšie, naposledy v regionálnych voľbách," hovorí Wienk.
Politikov väčšinou neprekvapuje, že verejnosť nemá záujem angažovať sa v strane. Poslanec KDH František Mikloško za najväčšiu tragédiu považuje, že politika začala byť marketingová. "Dostáva sa ľuďom pod kožu cez reklamu a úplne sa stráca duša politikov. Pre mňa sú najväčším výsmechom západní politici, ktorí už len hrajú svoje hry. Čiže stratili sa osobnosti," hovorí Mikloško. Myslí si, že z politiky sa stáva virtuálny svet a ľudia, ktorí politiku odmietajú, v skutočnosti nevidia podstatu problému.
Niektorí politici tvrdia, že v otvorenej spoločnosti má občan priestor ovplyvňovať verejnej dianie aj cez mimovládne organizácie. Podpredseda Smeru Dušan Čaplovič by očakával práve väčšie aktivity občanov v treťom sektore pod podmienkou, že štát by bol partnerom a návrhy mimovládnych organizácií by neodmietal.
Čaplovičovi však oponuje poslanec KDH František Mikloško. Podľa neho "mimovládky sú u nás dosť biedne na to, aby ich niekto počúval". Aj sociológ Haulík hovorí, že tretí sektor by nemal nahrádzať politické strany, lebo len dopĺňa škálu ovplyvňovania verejného života.
Fakt, že až 71 percent opýtaných je presvedčených o zvýhodňovaní straníkov, je podľa ľudí z tretieho sektora, ale i samotných politikov dôsledkom mnohých káuz.
"Ľudia môžu byť znechutení informáciami o korupcii v politických kruhoch a takéto udalosti spájajú s členstvom v politických stranách. Práve z toho vyplýva tento pocit," myslí si Zuzana Dlugošová z mimovládnej organizácie Občan a demokracia. Wienk z Aliancie fair-play hovorí, že môže ísť aj o reakciu ľudí na vysokú frekvenciu prípadov, ktoré ukázali zvýhodnenie straníkov pri obsadzovaní funkcií na všetkých štátnych úrovniach.
