Širokou škálou emócií v cieli paralympijského zjazdu stojacich žien prešla 42-ročná banskobystrická zjazdárka Iveta Chlebáková. Keď v sobotu dopoludnia preťala v Sestriere na 2436 metrov dlhej zjazdovke Kandahar Banchetta cieľovú líniu, uprela oči k nebu a vystrúhala víťazné gesto. Kanaďanka Lauren Woolstencroftová, ktorú dlho nevedela poraziť, už mala po pretekoch a Iveta bola o 1,21 sekundy rýchlejšia! Zlato, o ktorom víťazka posledného tréningu snívala, nadobúdalo v tom momente reálnejšie kontúry.
Stačilo pár okamihov a všetko bolo inak. Do cieľa sa prirútila päťdesiatročná Nemka Reinhild Möllerová. O 43 stotiniek sekundy rýchlejšie než slovenská reprezentantka. Chlebáková už vedela. Minimálne do pondelka, keď ju čaká superobrovský slalom, paralympijskou šampiónkou nebude. Erupciu radosti vystriedalo sklamanie. Zdravou rukou (o ľavú prišla v dvadsiatich pri pílení dreva) od zlosti búchala o čerstvo napadaný sneh. Napriek tomu, že striebro bolo v tej chvíli jej maximom. Z paralympiády v Salt Lake City 2002 mala len dva bronzy - zo slalomu a obrovského slalomu.
Kov rovnakej hodnoty sa jej napokon ušiel aj v Turíne. Posledná súťažiaca, 17-ročná Francúzka Solene Jambaqueová, dala na frak obom. A poriadne. Nemku pokorila o rovné dve sekundy, Slovenku o takmer dva a pol. "Prvá myšlienka v cieli bola, že možno to zlato bude, ale prišla Reinhild a všetko sa zmenilo. Trochu som nahnevaná, strašne som to zlato chcela," smútila bronzová Chlebáková. "Francúzke ho doprajem a tá Nemka ma aj vlani zdolávala," dodala matka dvoch dcér. Ivona má pätnásť rokov, staršia Krístína sedemnásť.
Za všetko vraj môže nočné sneženie, ktoré podmienky dokonale zmenilo. "Nasnežilo ho dosť. Na niektorých úsekoch nebola trať čisto stiahnutá. Deň predtým, keď som tréning vyhrala, to bol betón, teraz som jazdila na úplne inej podložke. Aj čas o tom svedčí, v piatok som išla o tri sekundy rýchlejšie. V sobotňajšom finále som sa chcela ešte o dve zlepšiť. Bolo to však pomalé, išla som v nahrnutom snehu a ďaleko od tyčí. Hovorila som si, pôjdem blízko nich, ale nedodržala to. Beriem však aj ten bronz. Určite sa mi v ďalších troch disciplínach pôjde lepšie, keď už jednu medailu mám," zamyslela sa po chvíľke pretekárka, ktorej doterajším zjazdárskym paralympijským maximom bolo 7. miesto zo Salt Lake City. V Nagane sa naň neprihlásila.
Vyštudovaná učiteľka, ktorá dlhé roky žila v Prešove, sa na tretie paralympijské hry nepripravovala len na horách. Dlhé hodiny presedela i pred televíznou obrazovkou. "Počas turínskej olympiády som pozerala všetky prenosy zo Sestriere. Nahrávala si ich a opakovane sledovala. Vari milión ráz. Postoje Nóra Aamodta v bránkach, ktorý bol mojím koňom a vyhral na rovnakej trati super-G, som mala doslova zafixované. Neverím, že ešte niekto iný odsledoval pred obrazovkou toľko zjazdov, koľko ja. Tá rýchlosť ma hrozne láka, snažila som sa s ňou zžiť. Žiaľ, na zlato to nestačilo. Čerstvý sneh hodil brzdu. V cieli som už len bezmocne sledovala, ako ma Nemka s Francúzkou predbehli."
Chlebáková sa zlatého sna nevzdáva. Ak by jej i dnešný superobrovský slalom nevyšiel, vo štvrtok ju čaká obľúbený obrovský slalom a v sobotu slalom, v ktorom v tejto sezóne vyhrala celý Svetový pohár.
Jej osobný tréner Jozef Ledvák bol oveľa spokojnejší. "Veď zo zjazdu ešte Iveta žiadnu paralympijskú medailu nemala. A bolo tam šesť vyrovnaných žien, z ktorých každá mohla vyhrať. Nepreceňujme to tréningové víťazstvo, nie každý v ňom jazdí naplno. Keď spravila tú Kanaďanku, bol som presvedčený, že medaila bude, a nemýlil som sa. Prečo vyhrala Francúzka? Pozrite sa na ne. Iveta je subtílna, víťazka má o 25 kíl viac. To na tých rovinkách spraví dosť veľa. Navyše Iveta nečakala, že sa po nočnom snežení trať tak spomalí. Ak by podmienky vydržali, určite by bola o dve sekundy rýchlejšia."
