Slovenský čitateľ komiksov má konečne možnosť si v rodnej reči prečítať poriadne preložené a graficky urobené vydanie Tintinových dobrodružstiev. Absolútna klasika európskeho komiksu sa k nám dostáva vo farbe po takmer 70 rokoch od prvého vydania.
Ide nesporne o odvážny počin. Čitateľ komiksov je u nás totiž stále braný ako poloanalfabet, ktorý k pochopeniu textu potrebuje obrázky. Komiks sa považuje za nositeľa zlého vkusu a amerikanizácie kultúry. Pritom dnes je jednou z vlajkových lodí frankofónnej kultúry a už dávno samostatným médiom. Ročne sa len vo Francúzsku, ktoré asi nikto nebude podozrievať k prehnaným sympatiám k americkej kultúre, predá 30 miliónov komiksových albumov.
Na slovenský trh sa mladého ružolíceho reportéra Tintina neúspešne pokúsilo uviesť začiatkom 90. rokov vydavateľstvo Egmont v preklade, ktorý išiel zjavne cez nejakú anglickú okľuku. Mladých čitateľov si však nezískal a starší ho nekúpili, lebo na nostalgické slzenie nad komiksom mali porevolučné vydanie Rýchlych Šípov. Tintin k nám opäť prichádza v preklade, o ktorý sa postaral kolektív študentov Pedagogickej Fakulty UK.
Kým Egmont v roku 1994 prišiel s dielmi, ktoré Hergé nakreslil ako deviate a jedenáste v poradí, Žezlo kráľa Otakara je číslo osem. Zjavne to so systematickým vydaním celej série opäť nemyslí nikto vážne. Otázne je aj to, prečo si zúčastnení vybrali akurát Tintina. Casterman disponuje inovatívnejšími dielami, ktoré majú väčší potenciál osloviť čitateľov. Komiks sa od svojich začiatkov nesmierne vyvinul a začínať takouto skamenelinou je podobné, ako keby sa televízia pokúšala zaujať nemými filmami. Každopádne, klasika je klasika.
Hergého (Hergé, vlastným menom Georges Rémi, 1907 - 1983) dielo venované Tintinovi obsahuje dohromady 23 komiksových albumov. Najdiskutovanejšie býva druhé dobrodružstvo z roku 1931, v ktorom hlavný hrdina navštívil Kongo a ako správny príslušník kolonizujúceho národa jednal s domorodcami s o poznanie väčším dešpektom ako so svojím bielym foxteriérom Milouom. Odhliadnuc od autorovej rasovej nevhodnosti a laxnému prístupu k nacistom, sú Tintinove dobrodružstvá vo frankofónnych krajinách považované za povinnú výbavu knižnice.
Mladý reportér s účesom, ktorý znovu prišiel do módy, v pumpkách a baloniaku opäť nenapíše žiadnu reportáž, lebo sa už tradične zamotá do udalostí, s ktorými by nemal mať vôbec nič spoločné. Fúzy, ktoré visia pod nosom domorodému obyvateľstvu v krajine zvanej Syldavsko napovedajú, že sa ocitol na Balkáne. Z dnešného pohľadu diétny akčný príbeh rozpráva o konci jedného komplotu organizovaného predsedom strany Oceľová garda Müsstlerom (zjavne Mussolini šmrncnutý Hitlerom). Kto to vyrieši, nemusíme hádať.
V Syldavsku síce nestretneme starého Tintinovho kamoša, večne naliateho kapitána Haddocka, zato detektívne dvojičky Dupont a Dupond okrem staromódneho humoru padania na zadok môžu potešiť vtipnou lokalizáciou ich mien na Horvát a Horváth. Album sa od Egmontovských predchodcov líši kvalitným polygrafickým spracovaním, a najmä kvalitným letteringom (v bežnej knihe by sme povedali sadzba) pôvodným písmom.
Tintinológovia často používajú Žezlo kráľa Otakara ako dôkaz o Hergého protitotalitnom cítení. Diskusie o tom, aký bol v skutočnosti postoj pána Rémiho k nacistom však dodnes neutíchajú. Slovensko s vysokou pravdepodobnosťou tieto hádky minú, každopádne ďalší z čitateľských dlhov môžeme považovať za splatený. A je sympatické, že sa s vydaním nečakalo na uvedenie Spielbergovej filmovej adaptácie.
Autor: MARTIN ŠÚTOVEC(Autor je Shooty)
