Ak je atletika kráľovnou športu, hystéria sa dá označiť za kráľovnú chorôb. Hystéria totiž dokáže jeden ohromný trik. Dokáže napodobniť takmer každú chorobu či postihnutie, vari okrem rozšliapania slonom. Niektoré ženy dokonca v náboženskom ošiali krvácali z dlaní – z rovnakých miest, kde mal Kristus rany od klincov.

Hystéria verne napodobní ochrnutie, záchvaty kŕčov, ohluchnutie, slepotu aj infarkt. Pestrosť chorobných prejavov je nevyčerpateľná. Môže imitovať takmer každé ochorenie od nádoru mozgu až po nepriechodnosť čriev, od kĺbového reumatizmu až po epileptický záchvat.

Postihnutý človek nie je pritom simulantom ani čarodejníkom. Nemusí byť ani vášnivým čitateľom medicínskej literatúry. On naozaj nedokáže chodiť alebo nevidí, má skutočné vonkajšie príznaky infarktu. Z medicínskeho hľadiska je však jeho srdce úplne zdravé, na očiach tiež nie je žiaden nález, aj kosti, svaly a nervy sú v poriadku.

Ako je to možné? Je vinníkom maternica?

Vyjdi, satan, z telesnej schránky tejto ženy a urob miesto Duchu svätému!

Takto liečila ženy posadnuté diablom opátka Hildegarda v 12. storočí. Keď nečistý duch opustil ženu cez pohlavné orgány aj s výlučkami, bola oslobodená.

Rôzne záchvaty kŕčov u žien, prechodné ohluchnutie, oslepnutie si, samozrejme, nedokázali ľudia vysvetliť celé storočia.

Vinníka našli v ženskej maternici.

V staroveku vládlo presvedčenie, že maternica, z gréčtiny hystera, je akoby nejaké nenasýtené zviera, ktoré sa pohybuje v tele ženy a dostáva sa do kontaktu z rôznymi časťami tela. To zviera chcelo sexuálny styk a plodenie detí. Keď to nemalo, vyvádzalo.

Neskôr, v stredoveku sa toto antické presvedčenie posunulo do predstavy, že ide o posadnutosť diablom. V človeku pôsobia nejaké zlé sily, ktoré treba vyhnať. Liečba bývala krutá. Hysterické ženy upaľovali ako bosorky, vystavovali zavreté v klietkach na jarmokoch, vyháňali na okraj spoločnosti, neskôr ich zatvárali do liečební.

Choroby, ktoré si ľudia nedokázali vysvetliť, považovali automaticky za výraz posadnutosti. Hystéria bola jednou z nich.

Ešte v 19. storočí posadili hysterické ženy na otáčavé stoličky a otáčaním vyvolávali u nich závraty a vracanie. To malo pomáhať proti záchvatom zúrivosti. Na tom istom princípe fungovali otáčavé postele, ktoré sa s chorými točili okolo svojej osi.

Vyháňanie diabla – exorcizmus – sa praktizovalo takmer až do novoveku, keď sa ochorenie začalo dávať do súvislosti s nervovou poruchou, ale aj s neuspokojenou sexualitou.

Definícia hystérie ako poruchy osobnosti sa v priebehu storočí menila. Pred desiatimi rokmi termín hystéria vymizol dokonca z najnovších medicínskych slovníkov. Znamená to, že hystéria neexistuje? To nie. Len má iný názov. Napríklad histriónska porucha osobnosti. Názov je odvodený od slova herec, čo však podľa psychiatra MUDr. Jozefa Haštu neznamená, že všetci herci trpia histriónskou poruchou.

Sú to nešťastníci

Žijú okolo nás. Mnohí sú slávni, zapĺňajú titulné stránky časopisov a novín, mnohí sú bezmenní. Ľudia tohto typu žijú bez pevného bodu, chýba im stabilita, vnútorná orientácia, nechajú sa úplne ovplyvniť zvonka. Ich život je plný skokov, chaosu, bezplánovitosti. Sú to nešťastníci, väčšinou je však nešťastné predovšetkým ich okolie.

Histrióni majú trvalú potrebu byť chválení. Ich prežívanie citov je prehnané, život s nimi môže byť niekedy doslova peklom. Nezvládnuteľne vzlykajú pri bezvýznamných sentimentálnych okolnostiach, mávajú nápadné výbuchy zlosti, nadšenia i zúrivosti.

Pre histriónsky typ žien je typické, že lákajú kdehokoho vo svojom okolí, aby sa do nich zamiloval.

Koketujú, zvádzajú, ale v rozhodujúcej chvíli flirt utnú a nápadníka odmietnu. Iné zase, naopak, dotiahnu záležitosť do konca, ale len preto, aby to vzápätí mohli vyzradiť. Ak je navyše zvedený muž ženatý, nie je pre takýto typ žien väčšie potešenie ako tanec, ktorý po prezradení nastane. Cieľom ich loveckých výprav je vždy rozvíriť dianie okolo seba a ak ten druhý trpí, zážitok je pre ne o to silnejší.

Histrióni sú citovo chudobní, nie sú schopní hlbokých emócií. Vyzerajú síce, že prežívajú veľmi silné city, ale nie je to pravda – len ich výrazne prejavujú.

Majú teatrálne vystupovanie, veľmi dramaticky sa prejavujú v súkromnom aj pracovnom živote

Ich slovník je plný superlatív, expresívnych slov, zveličení. To je perfektné! Fantastické! Vynikajúce!

Vytvárajú a vyhľadávajú situácie tak, aby boli stredobodom pozornosti. Cítia sa nesvoji, keď nežiaria, musia žiariť, byť hviezdou pre ostatných.

Obliekajú sa zvodne, majú provokatívne sexuálne správanie, tendenciu vyvolať erotický záujem. Nejde im ani tak o sexuálny kontakt, skôr o získanie pozornosti.

Sú to vlastne nešťastní ľudia, ktorí vyvolávajú množstvo nedorozumení, stále po niečom bažia, ale nič ich neuspokojí.

Ich liečba, ak sa dostanú na psychiatriu, býva ťažká. Je totiž problém robiť s nimi psychoterapiu. Chýba im vytrvalosť, majú neustále sklon meniť rozhodnutia, neplánujú, nedodržiavajú rozvrh. Sú to ľudia okamihu.

Ľudia s hysterickou štruktúrou osobnosti radi unikajú do denného snenia, často súťažia so súrodencami, ale aj inými ľuďmi, majú mimoriadne nadanie na predvádzanie sa.

Jedno je však isté – s histriónskymi osobnosťami sa nikdy nenudíme.

Hystéria trápi aj mužov

Vinníkom nie je maternica. Hysterické správanie nie je len ženskou špecialitou, vyskytuje sa aj u mužov. Poukázal na to už Freud. Faktom však je, že hystéria sa častejšie diagnostikovala u žien.

Odborníci tvrdia, že mužov s hysterickými vlastnosťami je pravdepodobne toľko ako žien, len sa to u nich prejavuje menej nápadne.

Možno je taký hysterik práve vaším šéfom. Ako sa ním stal? Typickým príkladom by mohla byť deštruktívna kritika.

Už ste určite niekedy zažili človeka, ktorý na porade vstane a povie – toto sa robí zle, to nemôže dobre dopadnúť, šéf by mal odstúpiť. A ďalej nič. Nenasleduje žiaden návod ani nápad, ako by sa kritizovaná záležitosť mala urobiť inak a lepšie. Žiadna rada, žiadne riešenie. To je pre hysterické mužské osobnosti typické. Majú úplne rovnaký cieľ ako hysterické ženy – spôsobiť rozruch, upútať na seba pozornosť, manipulovať s publikom. Nanešťastie, práve takíto ľudia urobia často na časť svojich poslucháčov dojem a bývajú volení do vysokej funkcie – najlepšie za šéfa.