ale ľudskú dušu, ale vedel svoje aj o slabosti ľudského tela, a tak si nemohol navrávať, že je ešte nejaká možnosť vrátiť sa do života, hoci mal iba 51 rokov.

Zomierajúci volal na doktora Bianchona - ten jediný ho skutočne mohol uzdraviť. Bol v tom však malý háčik: doktor bol postavou z knihy, ktorú muž na smrteľnej posteli kedysi napísal. Jednej z mnohých kníh.

Keď v auguste 1850 zomrel Honoré de Balzac, mnohí tušili, že odišiel významný autor, ale iba málokto vedel, že odišiel génius. Možno iba Victor Hugo, ktorý zakaždým ako jediný hlasoval za jeho prijatie do francúzskej Akadémie. Pomohlo by mu to. Balzac sa celý život usiloval vstúpiť do vyššej spoločnosti: kvôli tomu si detským úskokom prisvojil šľachtický predikát "de", kvôli tomu žil nad svoje pomery, kvôli tomu utrácal peniaze, ktoré nemal. Alebo to bolo inak?

Povrchné učebnice literatúry nás učili, že Balzac bol najvýznamnejším predstaviteľom literárneho realizmu. V skutočnosti bol však veľký vizionár, romantik, barokový človek, klasicista, fantasta, mystik, osvietenec, materialista i okultista. Stretlo sa v ňom niekoľko literárnych epoch, ale sám bol epochálnym zjavom.

Narodil sa roku 1799 v rodine meštiaka, ktorý zbohatol finančnými špekuláciami, a tak mal ako na dlani zrod kapitalistickej spoločnosti, v ktorej mannou i mániou boli money. Jeho posadnutosťou bolo však niečo protikladné: zhromažďovať príbehy, vytvárať nové svety, pohybovať postavami, ktoré sám stvoril. Už od útleho detstva sa upísal diablovi fikcie. Od otca dostal dvojročnú lehotu, aby dokázal, že na to má, ale sám sebe si uložil celoživotnú rehoľu.

Balzac bol fanatikom literatúry. Chutilo mu písať, nič iné ho v skutočnosti nezaujímalo dokonca ani vlastné zdravie a život. Boli mesiace, ba celé roky, keď písal 20 hodín denne, za rok napísal aj päť románov, zalieval svoju imagináciu "prívalmi kávy". Hoci tvrdil, že "francúzska spoločnosť má byť historikom, ja iba sekretárom", bol to sekretár, ktorý svojho zamestnávateľa uštval na smrť. Horúčkovito písal a potom to donekonečna korigoval, spresňoval, škrtal a dopisoval. Od 21 rokov, plných 30 rokov na plný úväzok v kláštore zvanom LITERATÚRA.

Aby si finančne polepšil, stal sa sám kapitalistom, tlačiarom a vydavateľom. Táto kombinácia je však to najhoršie manželstvo, aké sa môže pritrafiť. Doteraz fungovalo iba u beatnika Ferlinghettiho.

Nemá význam, aby sme vyratúvali názvy jednotlivých románov. Balzacovi totiž nestačil jeden román. Spájal ich do cyklov, až napokon vytvoril mohutnú Ľudskú komédiu, aká nemá v histórii ľudstva obdobu. Kto by ju chcel absolvovať, musel by prečítať takmer stovku románov a noviel. Stretol by sa s postavami, ktoré prechádzajú z knihy do knihy. A bolo ich požehnane - vyše 2500!

Jednou z nich bol vášnivý a ctižiadostivý, ale aj pokorný a pracovitý Honoré de, ktorý vymenil svoj život za kúsok magickej kože, na ktorú písal príbeh svojho života. Až na konci života zistil, že koža, ktorú pokladal za osliu, bola jeho vlastná. Priniesla mu slávu, úspech, bohatstvo a spokojnosť, ale až po smrti, keď sa skončila ľudská komédia, ktorá bola vlastne tragédiou.

Balzacove výroky

Láska je poéziou zmyslov.

Láska je snáď len vďačnosť z rozkoše.

Láska žije len z dôvery.

Láska je peňazokazec, ktorý mení haliere na zlatky, ale často i zlatky na haliere.

Láska buď neodpúšťa nič, alebo odpustí všetko.

Lásku si človek zo srdca nevytrhne, to nie je boľavý zub.

Manželstvo je veda.

Manželstvo, to je ustavičný boj s obludou, ktorá všetko požiera. Tou obludou je zvyk.

Manželstvo je ako súdny proces - jedna strana je vždy nespokojná.

Manžel nemá nikdy chodiť prvý spať, ani posledný sa prebúdzať.

Ženy sú vždy pravdivé, dokonca i uprostred svojej najväčšej falošnosti, pretože tak jednajú vždy z nejakého prirodzeného citu.

Žena je slabá bytosť, ktorá, keď sa vydáva, má obetovať svojmu mužovi svoju vôľu.

Veriť v ženu, urobiť ju svojím náboženstvom, žriedlom života, tajným svetlom aj najnepatrnejšej myšlienky - nie je to druhý zrod?

Žena je mužovi tým, čo si z nej muž urobí.

Každá žena má prednosti vlastné len jej samotnej.

Vynaliezavosť ctnostných žien je bezhraničná. Chceli by mať všetku zvodnosť neresti, a pritom zostať čisté.

Štyridsaťročná žena pre teba urobí všetko, dvadsaťročná nič.

Keď vidím, aké sú ženy krásne, zložité a komplikované, a muži až neuveriteľne prostoduchí a prostí, nechce sa mi veriť, že by prvá žena mohla byť stvorená práve z Adamovho rebra.

Je pozoruhodné, s akou ľahkosťou romantické dievčatá zabúdajú na svoje sny, keď sa im naskytne zjav menej ideálny, ale zato bezpečnejší.

Budúcnosť národa je v rukách matiek.

Ľahostajnosť je ako ľad na póle, zabíja všetko.

Tí, čo sú sami so sebou spokojní, majú zlý vkus.

Ľudí, ktorých milujete, nikdy neposudzujte. Lebo niet náklonnosti, ktorá by nebola slepá.

Nenávisť má lepšiu pamäť ako láska.

Mlčanie je deväť desatín múdrosti.

Za každým veľkým majetkom sa skrýva zločin.

Beda v láske ako v umení tomu, kto všetko hovorí naplno.

Skromnosť je prvou cnosťou lásky.

Najväčším šťastím človeka je, keď môže žiť pre to, za čo by bol ochotný zomrieť.