Keď príde ďalšie tsunami, zemetrasenie, alebo sa začne v niektorom štáte občianska vojna ohrozujúca civilné obyvateľstvo, OSN tam chce byť do troch dní a okamžite pomáhať. Z byrokratického giganta sa má stať skutočný záchranár, porovnateľný s mimovládnymi humanitárnymi organizáciami. Tie doteraz reagovali oveľa pružnejšie.

Začiatok nie je taký, aký si v OSN predstavovali. Vo fonde malo byť polmiliardy dolárov pripravených na najbližšiu humanitárnu katastrofu, ako sa na tom dohodli členské štáty počas miléniového zasadnutia vlani v septembri. Zatiaľ sa podarilo zhromaždiť len 243 miliónov dolárov. Peniaze poskytlo len 21 štátov zo 191 členov OSN. Z toho 50 miliónov už bolo v predchádzajúcom fonde.

"Skúste si predstaviť, ako by to vyzeralo, keby hasiči pred každým požiarom museli žiadať petíciou svojho starostu o peniaze, aby mohli hasiť," prirovnával situáciu humanitárnych pracovníkov OSN po katastrofách koordinátor humanitárnej pomoci OSN Jan Egeland. Jeho vysvetľovacia kampaň uspela len čiastočne. Najväčším donorom je Veľká Británia, ktorá vlani rozbehla veľkú politickú aj ekonomickú kampaň na podporu a rozvoj afrického kontinentu, ktorý najčastejšie sužujú hladomory, katastrofy a výbuchy násilia.

Generálny tajomník OSN Kofi Annan by chcel fond okamžite využiť pre oblasť Afrického rohu, kde je ohrozených hladomorom okolo 11 miliónov ľudí. "Pričasto pomoc pripomína lotériu, v ktorej víťazí len málokto, ale väčšina stráca," povedal pre AP Egeland. "Teraz sa musíme od lotérie dostať k tomu, aby pomoc dostali všetci, ktorí ju potrebujú."

Koľko by to stálo? Podľa známej humanitárnej organizácie Oxfam by nový fond mal zhromaždiť miliardu dolárov, aby OSN uspokojivo odpovedala na všetky krízy. Niektorí experti spochybňujú, že nie je zrejmé kritérium, podľa ktorého sa bude rozhodovať, kde je pomoc neodkladná a kde už nie. (mch)