BRATISLAVA - Mzdy vlani opäť rástli. Priemerná mesačná mzda za minulý rok dosiahla 17 274 korún, čo je o 9,2 percenta viac ako rok predtým. Reálna mzda, teda zárobok po zohľadnení toho, čo si zaň môže zamestnanec kúpiť, oproti roku 2004 vzrástla o 6,3 percenta. Vyplýva to zo štatistík, ktoré včera zverejnil Štatistický úrad.
Najvyššie platy dostali ľudia v poslednom štvrťroku, keď priemerný plat dosiahol 19 466 korún. Prispeli k tomu najmä vianočné odmeny a čoraz viac využívané trináste platy.
V Česku rástli priemerné hrubé mzdy o 5,5 percenta, čo je najpomalšie tempo od osamostatnenia republiky. Napriek tomu sú na tom Česi stále o dosť lepšie - ich mesačný príjem bol vlani 19 030 českých korún, čo je v prepočte 24 872 slovenských.
Ak by mzdy na Slovensku i v Česku rástli v ďalších rokoch rovnakým tempom ako vlani, v roku 2016 by ľudia na Slovensku zarábali asi o 400 korún viac ako Česi. Dovtedy by boli u nás mzdy nižšie. V roku 2025 by priemerná mzda na Slovensku bola asi 100-tisíc korún, v Česku asi 75-tisíc slovenských korún. Zatiaľ je to fikcia.
Mzdy nie sú kryté prácou
"Štruktúra rastu sa priveľmi nezmenila, stúpajú platy v bankách, vodárňach či elektrárňach, najviac rástli mzdy v rybolove a chove rýb," hovorí analytik Poštovej banky Miroslav Šmál. Dodal, že mzdy rastú aj vďaka čoraz lepšie hospodáriacim firmám, ktoré zvyšujú svoje zisky alebo znižujú straty.
Mzdy na Slovensku rastú rýchlejšie ako produktivita práce. "Znamená to, že ľudia dostanú viac peňazí, než je hodnota ich skutočne vykonanej práce," vraví Šmál. Ak mzdy nie sú kryté reálnymi výkonmi, prispieva to k rasu cien, čiže inflácii. Do hry tu vstupujú napríklad aj odbory, ktoré vo veľkých firmách ľuďom zaručili rast miezd kolektívnymi zmluvami.
V minulosti na to poukazovala aj Národná banka Slovenska, a je to jeden z dôvodov, prečo sa predminulý týždeň rozhodla zvýšiť základné úrokové sadzby.
Aj priemerný topmanažér už má nad 100-tisíc
Vlani sa pritom podľa Štatistického úradu prelomila tradícia, podľa ktorej najviac zarábajú zamestnanci v sektore telekomunikácií. Najvyššiu priemernú mzdu spolu 33 716 korún mali pracovníci vo finančnom sprostredkovaní, napríklad daňoví, poistní či bankoví poradcovia. Tým v porovnaní s rokom 2004 platy rástli najpomalšie. Vo výrobe a rozvode elektriny ľudia zarábali 28,9 tisíca korún, v prenájme nehnuteľností 24,4 tisíca a vo verejnej správe a obrane takmer 24,6 tisíca korún mesačne. Platy v telekomunikáciách na rozdiel od predchádzajúcich období skĺzli pod 30-tisícovú hranicu a priemerná mzda len mierne presiahla 21-tisíc. Vo firmách s viac ako 20 zamestnancami rástli mzdy medziročne o 5 percent a dosiahli 21,3-tisíca korún.
Na Slovensku už existuje vrstva, ktorá zarába viac ako 100-tisíc korún. Sú to vysokí manažéri v IT priemysle, energetike či v bankách.
Podľa prieskumu PayWell spoločnosti PricewaterhouseCoopers (PWC), ktorý za minulý rok hodnotil 162 firiem je takzvaný medián celkovej mesačnej mzdy vrcholového manažmentu už nad 100-tisíc korún. "Už aj v najnižšej kategórii topmanažmentu má hodnotu 112-tisíc, čo znamená, že v hodnotenej vzorke je ešte 50 percent lepšie platených ľudí," povedal Branislav Hunčík z PWC. Najlukratívnejšie manažérske pozície sú pritom podľa prieskumu v spoločnostiach, ktoré majú svoje zastúpenie aspoň v dvoch regiónoch Slovenska.
Slovensko pritom ešte stále trpí fenoménom chudoby, ktorý je hlavnou brzdou lepšieho hodnotenia krajiny medzinárodnými ratingovými agentúrami.
(dj, pcs, sita)
Najlepšie pracovné miesta vo vybraných firmách
Slovnaft
Firma má vďaka vysokým príjmom manažérov najvyššiu priemernú mzdu na Slovensku, bezmála 40-tisíc korún. Medzi najlepšie platené nemanažérske pozície tu patria miesta v predaji a plánovaní.
Železnice SR
U najväčšieho slovenského zamestnávateľa na nemanažérskych postoch najviac zarábajú výpravcovia. Zo stredného manažmentu sa majú najlepšie oblastní riaditelia, no tieto pozície sú dnes na železniciach len dve. Dobre obstoja aj riaditelia odborov na bratislavskom generálnom riaditeľstve.
Slovak Telekom
Niekdajší monopol si najviac cení IT špecialistov a špecialistov na takzvanú IP-telefóniu. Vysoké platy majú aj projektoví manažéri či manažéri marketingu a predaja.
KIA Slovensko
Z nemanažérskych pozícií majú zatiaľ najlepšie finančné perspektívy kontrolóri kvality či vedúci zmien.
Na prieskume PayWell sa v roku 2005 zúčastnilo 162 spoločností zo 14 sektorov vrátane bankovníctva, obchodu a distribúcie,
rýchloobrátkového tovaru, priemyselnej výroby, automobilového priemyslu, energetiky,
farmaceutického priemyslu, infokomunikácií, expresnej prepravy, poisťovníctva či lízingu a iných odvetví. Prieskum je zameraný sledovanie platových údajov o 394 pracovných pozíciách.
Nárasty platov podľa sektorov v rokoch 2003 až 2005 (%)
Výroba | 21,1 |
Energetika | 16,8 |
Obchod | 16,4 |
Informačné technológie a komunikácie | 15,2 |
Expresná preprava | 14,5 |
Farmácia | 14,1 |
Bankovníctvo | 12,1 |
Nárasty platov v rokoch 2003 až 2005 (%)
Riaditelia | 14,1 |
Manažéri | 15,7 |
Špecialisti | 15,2 |
Vyššia administratíva a robotníci | 12,6 |
Nižšia administratíva a robotníci | 15,6 |