Burzy práce sú záujemcami o ňu väčšinou preplnené. Ale počet ponúk je obmedzený. FOTO - TASR
BRATISLAVA - Podiel ľudí, ktorí sú dlho bez práce, medzi evidovanými nezamestnanými stúpa.
Kým napríklad začiatkom roka 2001 ich bolo 40 percent, teraz ich je už polovica. Tých, ktorí sa o prácu uchádzajú vyše štyroch rokov, je o 22-tisíc viac než pred piatimi rokmi. To predstavuje 56-percentný prírastok.
Sociologička Zuzana Kusá hovorí, že dlhodobá nezamestnanosť postihla celé ročníky slovenského "baby-boomu" zo 70. rokov.
Podľa nej demografi už v čase, keď prichádzali na svet, vedeli, že v deväťdesiatych rokoch na pracovný trh - vtedy ešte československý - príde "priveľa pracovných síl, ktoré nebude ľahké absorbovať a časť z nich bude možno prebytočná".
Ľudia, ktorí sú v evidencii nezamestnaných dlho, majú podľa Gabriely Markovičovej z úradu práce v Prešove aj menej príležitostí na návrat do práce. "A potom nastupujú možné riziká prehlbujúcej sa chudoby."
Dlhodobá nezamestnanosť má aj psychické následky.
Markovičová, odvolávajúc sa na štúdie, hovorí, že čím dlhšie niekto nemá prácu, tým horšie sa cíti aj správa.
Väčšina dlhodobo nezamestnaných podľa nej "prechádza až do stavu fatalizmu", keď sa so svojím stavom zmieri.
"Vnímajú nezamestnanosť ako niečo, čo im bolo súdené, a teda sa nedá zmeniť." Pomoc psychológa preto považuje za nevyhnutnú.
Pomôcť všetkým sa asi nedá. Hovorca úradu práce v Košiciach Igor Jakeš hovorí, že kedysi dlhodobo nezamestnaných umiestňovali vo verejnoprospešných prácach, "formou pracovného pomeru na určitý čas".
Markovičová mieni, že zapájať ich do rôznych poradenských aktivít je zbytočné.
"Navštevujú ich iba z povinnosti." Najprv je podľa nej potrebné urobiť "solídnu analýzu príčin dlhodobej nezamestnanosti", potom niečo navrhovať.
Ministerka práce Iveta Radičová podľa TASR za riešenie pokladá kombináciu sociálneho systému s príjmom z práce.
Aj o dlhodobej nezamestnanosti včera diskutovala na konferencii Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika, ktorý na nej predstavil návrh sociálnej reformy.
Problém konzervatívci navrhujú riešiť aj tak, že vláda bude zodpovedať iba za zabezpečenie existenčného minima.
Vývoj miery dlhodobej nezamestnanosti
dátum 1. 1. 2001 1. 1. 2004 1. 1. 2005 1. 1. 2006
evidovaní vyše 12 mesiacov 227 104 216 095 191 986 170 739
% všetkých evidovaných 40 46 49 50
evidovaní vyše 48 mesiacov 40 343 43 734 55 541 62 996
% všetkých evidovaných 7 9 14 18
Kraje podľa miery dlhodobej nezamestnanosti 1. 1. 2006
kraj evidovaní vyše roka % vyše 4 rokov %
Košický 71 161 40 851 57 15 914 22
Banskobystrický 64 808 36 205 56 14 409 22
Prešovský 66 548 36 112 54 14 322 22
Nitriansky 45 580 23 052 51 8 968 20
Žilinský 34 942 14 333 41 4 138 12
Trnavský 24 785 9 311 38 2 696 11
Trenčiansky 24 291 8 739 36 2 232 9
Bratislavský 10 277 2 136 21 317 3
Slovensko 342 392 170 739 50 62 996 18
Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Upravené.
V Prešove evidujú pár ľudí už od roku 1990
Podiel dlhodobo nezamestnaných v jednotlivých regiónoch sa výrazne líši. Kým vo väčšine okresov Bratislavy to je okolo 20 percent, v hospodársky zaostalých regiónoch niekoľkonásobne viac. Je zrejmé, že čím vyspelejší región, tým relatívne menej nezamestnaných vyše roka.
Sociologička Zuzana Kusá hovorí, že dlhodobou nezamestnanosťou trpia najmä oblasti s vidieckym osídlením, ktorých ekonomika pri jej transformácii "dostala najväčšiu ranu".
Napríklad v okrese Prešov je dlhodobo v evidencii viac ako polovica uchádzačov o zamestnanie, v okrese Sabinov približne 60 percent. Gabriela Markovičová z úradu práce hovorí, že počet dlhodobo nezamestnaných najviac ovplyvňujú tí s nízkym vzdelaním. Tvrdí, že osoby bez vzdelania predstavujú polovicu dlhodobo nezamestnaných.
Podobný názor má aj hovorca úradu práce v Košiciach Igor Jakeš. "Do najrizikovejšej kategórie patria pomocní a nekvalifikovaní pracovníci so základným vzdelaním, pre ktorých je menej pracovných príležitostí." Riziko dlhodobého pobytu v evidencii však podľa neho rastie aj s vekom.
Mnohí v evidencii nezamestnaných doslova zostarnú. Prešovský úrad práce najdlhšie, už od roku 1990, eviduje šesť osôb. Päť je z okresu Prešov a jeden z okresu Sabinov. (joč)
Aktivácia nie je všeliek. FOTO - TASR
