V minulosti sa tréneri hokejovej reprezentácie pre odchodmi na rôzne turnaje často tvárili otrávene, keď od nich novinári páčili, kto bude kapitánom. Tí z profesionálnych pohnútok potrebovali vedieť, koho osloviť na rozhovor. Kouči zväčša mávali rukou, že nechajú dohodu na hráčoch, prípadne kapitána určia sami až tesne pred zápasom.
Pred turínskou olympiádou sa kapitánska kauza stala kardinálnou zámienkou, ktorá vyústila do odstránenia, resp. nepredĺženia zmluvy s generálnym manažérom Petrom Šťastným. Rozšírila sa na kompetenčný spor, čo tlel už dva-tri roky dozadu. Zákopovú vojnu teda vyhral tréner František Hossa, ktorého jednoznačne podporil výkonný výbor. Jasným signálom tohto výsledku bolo, že na dôležité rokovanie Petra Šťastného ani nepozvali. To je len kamienok z mozaiky nízkych spôsobov našich funkcionárov.
Pravdu mali obaja
Paradoxné je, že v nepodstatnom spore o kapitána mali pravdu obaja. Podľa noriem NHL, ktorá určuje aj modus olympijského turnaja, vyberá kapitána generálny manažér. Podľa európskych zvyklostí tréner.
Problém slovenského tímu už dlhšie nebol v kapitánskom céčku. Bol v komunikácii a nespolupráci. Pre Petra Šťastného sa hokejovo osudným stalo, že vstúpil do politiky. Tá v očiach našinca znamená automatickú diskvalifikáciu. Skúsenosti z domácej scény apriori vylučujú priestor na presadzovanie nejakých ideálov.
Opozícia tak dostala do rúk tromfy o nezlučiteľnosti viacerých stoličiek spoľahlivo živených závisťou, čo z toho plynie.
Vyťažený Šťastný naozaj postupne strácal kontakt s tímom a najmä mladými hráčmi. Keď si občas pomýlil ich mená, sám si podrýval autoritu. Konfrontačné vyhlásenie trénera Hossu o neprípustnosti vstupu Šťastného do kabíny pred zápasmi nebolo vykopaním vojnovej sekery z jeho vlastnej hlavy, ale prenosom želaní skupiny hráčov.
Odlišné náplne práce
Generálny manažér zámorského formátu nežije blízko s hráčmi, nerobí to ani Gretzky. Zaužívanejší je odstup. Na druhej strane Mats Näslund, generálny manažér olympijských víťazov zo Švédska, má odlišnú veľmi praktickú náplň práce - zabezpečenie autobusov a stravy pre hráčov. Nik mu však zrejme nezávidí, že si dlhý čas kráti prácou vo vlastnej murárskej firme.
Široký alebo krátozraký?
Prezident hokejového zväzu Juraj Široký povedal, že jeho aparát dnes vie zabezpečiť prínos, pre ktorý pred štyrmi rokmi angažovali Petra Šťastného. Ak mal na mysli organizáciu dopravy a stravovania, má pravdu. Inak je však úzko krátkozraký. V čase, keď Petra Šťastného v roku 1988 uvádzali do Siene slávy NHL v Toronte, uvádzal pre manažérov príjemne bohatého fanúšika Širokého do hokejového života Dušan Pašek.
Široký rád zabúda, že jeho úspešná medailová éra nie je výsledkom žiadnej úžasnej koncepcie, ale viac priaznivým vývojom v play off NHL a zlatých gólov Petra Bondru. Na jeho výchove, rovnako ako ďalších našich hviezd NHL má podiel blížiaci sa predpovedi počasia.
Dominantný typ Šťastný
Peter Šťastný je dominantný typ, v hokeji si vyprofiloval víťaznú povahu, vždy mal priamy ťah aj na protinázor. Niekedy hlavou proti múru. Rovnako bol vždy silno pripútaný na brata Vladimíra, ktorého presadzoval na reprezentačnú striedačku a podobne ľudí, ktorým dôveruje. V politickom over time jeho kariéry stojí verne pri premiérovi Dzurindovi, od ktorého sa niekedy nechával nainfikovať sklonmi k paranoji.
Nik z opozičného zoskupenia však nedokáže pomenovať jediný podraz z jeho strany. Rovnako sa všeobecne uznáva, že hodnota jeho mena a autority je pre slovenský hokej nenahraditeľná.
Zdanlivo vzťahovo nepreniknuteľná húština má klasické vyústenie. Ani Peter Šťastný nebol doma prorokom. Pre malú slovenskú malosť bolo pohodlnejšie vyautovať ho, ako hľadať kompromis.
Nebolo to prvýkrát
Šťastnému sa to nestalo prvýkrát. V lete 1996 akceptoval ponuku vtedajšieho prezidenta zväzu Jána Mitošinku a stal sa generálnym manažérom reprezentácie na Svetový pohár so zámorským typom kompletných kompetencií. Na jediný mesiac. Kým priletel Šťastný na Slovensko, výkonný výbor sa zmobilizoval a trénerom sa zrazu stal Jozef Golonka s Vincentom Lukáčom. Keď Slovensko hralo v posvätnej Madison Square Garden v New Yorku zápas s USA, Peter nestačil vysvetľovať Slovákom z celej Pennsylvánie, prečo nie je pri mužstve na striedačke. Šťastný sa usmieval, nikoho neosočoval, len predpovedal, že veľké chvíle slovenského hokeja ešte prídu. Mračil sa len jeden z členov vtedajšieho výkonného výboru, ktorý vystrašene prifučal s márnou žiadosťou o odovzdanie pásky z diktafónu s jeho hlasom, čo beztak len diplomaticky chválil bývalých spoluhráčov.
Zrejme sa zastaví
V týchto dňoch sedí Šťastný v Bruseli. Na otázku SME, koho mal na mysli pri svojich vyjadreniach o sabotáži tímu pred olympiádou v Turíne, požiadal o čas na utriedenie myšlienok a informácií. Pri zmienke, či mieni kandidovať na post hokejového prezidenta na júnovom kongrese, dodal s úsmevom, že zrejme sa tam zastaví.
