"Vyznačovať, plánovať, mať zámer, zamýšľať, plán na niečo, čo sa má urobiť, koncipovaný v myšlienkach; prispôsobenie si prostriedkov tak, aby viedli k cieľu," vysvetľuje Oxfordský slovník výklad hesla dizajn. Najnovšia publikácia najstaršej umeleckej školy v Česku toto heslo rozvádza ďalej, keď odpovedá na otázku Čo je to dizajn?, ale zároveň si kladie ďalšiu - Je dizajn aktualita alebo večnosť? Antológia s rovnakým názvom vyšla tieto dni pod taktovkou teoretičky Martiny Pachmanovej.

Čo na prvý pohľad prekvapí, je práve spojenie jej mena a záberu knihy. Pachmanová sa totiž dlhý čas venovala genderovému výkladu výtvarného umenia a táto téma bola nielen súčasťou jej odborného záujmu počas doktorandských štúdií, ale aj niekoľkých kníh (uveďme aspoň tituly Neviditeľná žena, či Neznáme územia českého moderného umenia: Pod lupou genderu).

Vysoká škola umelecko-priemyselná v Prahe je prvou inštitúciou s výukou dizajnu a umeleckých remesiel v Česku, preto publikácie so zameraním na dizajn sú samozrejmou súčasťou jej edičného plánu. Pachmanovej antológii predchádzal napríklad súbor statí teoretika dizajnu Jana Michla, či preklad knihy slovenského teoretika Zdena Kolesára. Edícia však má na svojom konte aj také skvosty, ako je výber nepublikovaných výtvarných referátov Josefa Čapka (Menej výstav, viac umenia), výber z diela výtvarného kritika a teoretika Václava Nebeského (Zmysel modernosti), či vzájomná korenšpondencia architektov Jana Kotěru a Josefa Plečnika z rokov 1897 až 1921.

"Každá ľudská bytosť je dizajnér. Mnohí z nás sa navyše dizajnom živia. To sa týka každej oblasti, ktorá si vyžaduje ako pokoj a dôkladnú úvahu v procese medzi začiatkom nejakej práce a prispôsobením prostriedkov na jej realizáciu, tak odhadnutie dosahu tejto práce." Teoretik Norman Potter je jedným z tridsaťjeden autorov, výber ktorých je zaujímavou zmesou názorov a myšlienok pokrývajúcich povojnové myslenie až po súčasnosť. Že dizajn a teória nie je surrealistická kombinácia, svedčí záujem takých mien, ako Jean Baudrillard, Umberto Eco, Wolfgang Welsch či Vilém Flusser. Pachmanová si texty podelila nielen po časovej línii, ale do troch tematických celkov - Čo je to dizajn, Reprezentácia a interpretácia predmetu a Spoločenská úloha dizajnu.

Práve posledný z nich je príkladom, ako sa interdisciplinarita podieľa na nových uhloch nazerania, v prípade Pachmanovej aj jej záujem o problematiku genderu - príspevky ako Vyrobené v patriarcháte: k feministickej analýze žien a dizajnu (Cheryl Buckley), či Nástroj moci v jedálni: elektrický nôž (Ellen Lupton). "V textoch vybraných do tohto bloku ide predovšetkým o sociálne a ideologické kontexty dizajnérskej praxe vrátane reklamy, životného prostredia či podielu predmetného sveta na konštrukcii identity," hovorí v úvode editorka. Sama zdôrazňuje, ako je potrebný surfing medzi odbormi a vnášanie poznatkov z oblastí, ako sú sociológia, psychológia, etnografia či genderové štúdiá.

Je dizajn vecou aktuálnou alebo večnou? Je to otázka, ktorú si kladie nielen Pachmanová, a priznáva, že je na ňu ťažké odpovedať. Je to filozofické zamyslenie nad tým, čo vlastne dizajn je, odkedy tu je, dokedy s nami bude, a či bude v budúcnosti dominantnou kategóriou v našom hodnotovom rebríčku, ako tomu nasvedčujú súčasné trendy.

Martina Pachmanová, ed.: Design: aktualita nebo věčnost? Antologie textů k teorii a dějinám designu * VŠUP * Praha 2005